Tip z rádia

Rada odborníka:
Ak nechcete, aby vaše dieťa niečo pokazilo, rozbilo, aby si, nebodaj, ublížilo, musíte informáciu, ktorú podávate dieťaťu, správne sformulovať. Deti si totižto z vašej informácie zapamätajú hlavné sloveso (pričom nerobia rozdiel medzi základom a negáciou), a tak si ho zafixujú, že nakoniec spravia presne to, čo bolo vo vyslovenej vete v slovese.
Takže na vysvetlenie jednoduchý príklad:
Nehovorte dieťaťu: Nerozbi ten pohár!
Povedzte radšej : Drž ten pohár pevne!


Ono je to asi niečo ako s lyžovanim, keď sa budete pozerať na okolité stromy a hovoriť si, že sa im musíte vyhnúť, určite skončíte nalepení na nich... čiže musíte svoj zrak pevne fixovať na najbližší voľný priechod a vravieť si: tade prejdem.

Alebo: Nepozeraj na tú krvácajúcu ranu (bude ti zle)!
Alternatíva: Pozeraj mi do očí.

(Inak na školeniach so zdravotníkmi nám bolo povedané, že niektorí rodičia sa snažia upokojiť svoje zranené dieťa vetou: Pozri, veď tá rana takmer vôbec nekrváca... a neuvedomujú si, že dieťa je v šoku aj z pohľadu na malé množstvo krvi).