Výchovné metódy pri deťoch
Z môjho kurzu Tagesmutter:
Výchova je cesta, ktorú zvolíme na sprostredkovanie hodnôt mravných, etických, ľudských a slúži k formovaniu osobnosti. Tento proces označuje sociálnu interakciu medzi osobami určitej skupiny, kde sa jeden či viacerí vychovávatelia, v ideálnom prípade plánovane a so zameraním na cieľ, snažia s prihliadnutím na osobnosť "vychovávaného" vyvinúť želané správanie, príp. určité správanie posilniť.
Výchova je sociálne konanie (činnosť), ktoré zavádza určité procesy učenia vedome a zámerne.
xxx
ZÁKLADNÉ VÝCHOVNÉ ŠTÝLY
Autokratický - potláča vlastnú iniciatívu dieťaťa, neprihliada na jeho mienku. Vo výchove platí "diktatúra", používajú sa často tresty a kontrola. Výsledkom tohoto štýlu sú nesamostatní jedinci, bez poprípade s minimálnou sociálnou kompetenciou, u ktorých sa prejavuje zlosť, agresivita, rebélia.
Autoritatívny - deti môžu síce vysloviť svoju mienku, nemôžu sa však slobodne rozhodovať, tj robiť sa bude to, čo povie "šéf"- rozhodujúca je mienka rodičov, ktorí majú "posledné slovo" a silnú kontrolu nad deťmi. Ako prostriedky výchovy sa používajú odmeny a tresty a iba občas presvedčovanie.
Deti sa naučia prispôsobovať mienke kolektívu, spoločnosti, prevláda u nich silná sebakontrola, silná sociálna a intelektuálna kompetencia, sú zamerane na výkon.
Demokratický - mienka detí je nielen vypočutá, akceptovaná, ale navyše i žiadaná. Výchova podporuje rozvoj samostatnosti a zodpovednosti (v závislosti od veku), deti sú v rozhovore považované za rovnoprávnych partnerov s vlastnou mienkou. Tento štýl podporuje sebavedomie detí, ich nezávislosť, zodpovednosť za vykonané, kreativitu, sociálne správanie/kompetenciu (ako správne vychádzať s inými jedincami).
Egalitérny - odvodene od slova "rovnosť". Vychovávateľ a dieťa majú tie isté práva a povinnosti. Mienka detí má tú istú hodnotu ako mienka vychovávateľov. Tento štýl je založený na princípe -príklad : "ja rozhodujem, kedy pôjdem spať, teda i ty sa môžeš sám rozhodnúť..."
Deti však potrebujú určitú "orientáciu", určité pravidlá, týmto štýlom sú vlastne preťažené.
Benevolentný - vysoká tolerancia a akceptácia detského správania sa. Vychovávatelia sa držia v úzadí, iba zriedkakedy stanovia hranice. Umiernená forma "laissez-faire" štýlu
Laissez-faire (antiautoritatívny) - z franc. "laissez-faire, laissez-aller" = "nechaj robiť, nechaj ísť" = ponechať voľnosť
Je odpoveďou na autoritatívny štýl. Deti môžu robiť, čo sa im zachce. Nepoužívajú sa žiadne tresty, ale ani pochvaly. Výchova sa považuje za nelegitímny prostriedok voči deťom.
Deti sú príliš koncentrované na seba, sociálne zanedbané, nedokážu kontrolovať vlastné city, majú problémy s akceptovaním hraníc v neskoršom živote, sú impulzívne, agresívne, chýba im sebavedomie. Kreativita detí z tejto skupiny je väčšinou na vysokej úrovni, keďže od malička musia samé nachádzať riešenia rozličných situácií.
Negujúci, záporný (zanedbávajúci) - jedná sa o absolútny nezáujem o vývoj dieťaťa, bez akýchkoľvek výchovných metód, takže sa nevyvinú ani žiadne úzke vzťahy medzi dieťaťom a rodičom/vychovávateľom.
U detí sa prejavuje deficit v sebakontrole a v uznaní vlastnej hodnoty, minimálna sociálna kompetencia.
Odporúčaná literatúra- nasledujúci dvaja autori sa vraj nemusia čítať s dvojkilovým slovníkom cudzích slov, zvládne ich hravo i laik, keďže sú veľmi dobre a pútavo písané:
Friedemann Schulz von Thun "Miteinander reden" preložena do čestiny "Jak spolu komunikujeme"
https://www.schulz-von-thun.de/
Thomas Gordon "Familienkonferenz. Die Lösung von Konflikten zwischen Eltern und Kind" (tieto publikácie som našla na google.sk "Úspešná rodičovská výchova", "Škola účinného rodičovstva")