Zaujímavosti z prvého roku bábätka

Vedci predpokladajú, že už bábätka dokážu riešiť jednoduché matematické úkony ako je sčítanie a odčítanie. Rôznymi špeciálnymi metódami (sledovanie mozgovej aktivity za pomoci počítača) testovali niekoľkých kojencov počas ich prvého roku života.

Deti sa rodia s reflexom chodenia. Ak ich uchopíte do rúk, pričom sa chodidlami dotýkajú pevnej podložky, začnú automaticky "kráčať". Po 6. týždni sa tento ich reflex akoby stratí. Ak však dieťatko ponoríte do vody, začne na podložke vo vode opäť napodobňovať kroky. To znamená, že všetci sme od úplného začiatku naprogramovaní k chodeniu. Strata opisovaného reflexu po 6.týždni je spojená s rozvojom svalstva na nohách.
Nasledujúcim reflexom je zatváranie ručičiek, akonáhle do nich niečo vložíte. Pochádza z dôb, keď sa mláďatá našich dávnych predkov zachytávali na srsti matky (ako to i naďalej môžete sledovať pri nosení mláďat opíc).
Ak sú bábätká veľmi unavené, môžete pozorovať ako odrazu prudko rozhodia ruky a nohy. Jedná sa o reflex z pádu, tzv. Morov reflex. Niečo podobné vidíme pri páde opíc - rozhodia končatiny, aby sa mohli zachytiť okolitých konárov (neskôr to zažívame i my v spánku pri úplnom uvoľnení sa). Morov reflex po krátkom čase zanikne, preto sa nenechajte zneistiť príbuznými a dobre informovanými známymi, ktorí naň už zabudli prípadne ho nikdy nezaregistrovali a obávajú sa o zdravý vývoj vášho potomka. (Mňa kedysi svojou - inak vo svojej podstate dobre mienenou - poznámkou či otázkou vyplašila vlastná mama. Až po konzultácii s detskou lekárkou som mohla opäť kľudne spávať.)
Pod vodou sa prejavuje ďalší známy reflex - deti zadržia automaticky dych.

Nervový systém 

Novorodenci prichádzajú na svet s výbavou približne 100 miliárd neurónov, tj. nervových buniek. Táto sa im v priebehu prvého roka zdvojnásobí. Pre ďalší život je dôležité, aby sa vytvorili prepojenia medzi jednotlivými neurónmi. Na konci procesu je ich 1 biliarda, pričom prebytočné spojenia zanikajú, nervový systém sa vyvíja.

Na lepšie pochopenie si predstavte príklad telefonátu z Európy k rodine do Ameriky. Aby ste na druhej strane počuli príbuzenstvo, musíte vytočiť správne číslice. Ak sa pomýlite napríklad v predvoľbe, môže sa vám stať, že na opačnom konci linky sa vám ozve 你好 z Ázie. Takéto spojenie nepotrebujete, to značí, že ho automaticky prerušíte a budete sa nanovo snažiť o nové a správne s Amerikou.

Pod mikroskopom sa nám nervový systém javí ako "strom s jablkami". Jablká sú vlastne neuróny a konáre prepojenia medzi nimi, ktoré sa každým pohybom dieťaťa upevňujú alebo niektoré naopak zoslabujú. (Chrobáky prichádzajú na svet s takmer kompletnou výbavou, tj. takmer bez ich ďalšieho vývinu.) Vzniknuté prepojenia sa vytvárajú predovšetkým v závislosti na vonkajších podmienkach. Od podnetov, ktoré dieťa získava z blízkeho okolia.

V troch mesiacoch má bábätko vybudovaných dosť spojení na zdvihnutie hlavy, uchopenie predmetu, sluch je takisto dobre vyvinutý, zrak sa vyvíja do šiestich mesiacov.
Aby sa deti mohli učiť nové veci, získavať nové schopnosti, musia sa vzdať schopností predošlých. Preto sa zbytočne neobávajte, ak dieťa s niečím už naučeným odrazu načas prestane, akoby zabudlo, ako sa to robí.
V troch mesiacoch dokážu bábätká rozlíšiť od seba niekoľko rôznych jazykov (čínštinu, perzštinu...). Neskôr túto schopnosť strácajú, keďže vyrastajú pod vplyvom jednej reči.
6-mesačné dieťa rozoznáva všetky tváre ľudí a zvierat. Keď mu ukážete napr. fotografie opíc, pri vzhliadnutí každého nového druhu okamžite zareaguje.
9-mesačné dieťa sa už sústreďuje iba na jemu známe tváre a reaguje na emócie, ktoré tieto tváre vyjadrujú - hnev, radosť, smútok... . Deti, ktoré nereagovali na zmeny v tvári, prejavovali neskôr problémy v sociálnom správaní.
Ak deti nedokážu rozoznať emócie v tvári, môže sa jednať o prejavy autizmu.

Vedci sledovali aj deti z detských domovov v Rumunsku. Tieto ležia i dnes väčšinou počas prvého roku v postieľke, pozerajú na biele, holé steny okolo seba a nemá sa im viacmenej kto milo a s láskou prihovoriť. Tým pádom sa emócie nenaučia ani rozpoznávať.

Pri pokusoch s jednoduchým sčítaním a odčítaním sa výskumníci zaoberali reakciami batoliat (mesiac som nepostrehla) v nasledujúcom pokuse: osoba za závesom ho odťahovala či zaťahovala a zároveň pridávala alebo odoberala hračky z javiska. Občas ich čáry-máry nechala "zmiznúť", tj nachvíľu spustila oponu a bábätko nevidelo, čo sa za ňou deje, ale merateľne reagovalo, ak výsledný počet hračiek nesúhlasil. My laici zmenu nepostrehneme, ale  počítač presne zaznamenal i najmenšie výkyvy v mozgovej činnosti (na monitore  sa zafarbovali rôzne časti mozgu pri jednotlivých akciách/reakciách).

V 8/9 mesiacoch sa začínajú deti batoliť, plaziť, či premiestňovať v sede. Niektoré dokonca túto vývojovú fázu úplne preskočia. Motorika sa u detí nevyvíja v rovnakých krokoch. Preto zbytočne neporovnávajte, čo koho dieťa ne-/ovláda. Ak ste si niečím nie istí, obráťte sa na odborníka z fachu, nie na susedu z poschodia pod vami.
Batoľatá používajú na premiestňovanie sa rôzne techniky, rôzne riešenia. Nevnucujte im svoje vlastné. Neraz som zažila, ako príliš ambiciózne mamičky nútia svoje ratolesti sedieť za pomoci vankúšov. Naša detská lekárka vždy prizvukovala, že dieťa vie vtedy naozaj sedieť, keď sa dokáže zo sedu vyslobodiť vlastnými silami (a nie z neho unavené odkvacne ako hnilá hruška zo stromu). Doležité je ísť nenásilne a vlastným tempom vpred a zbierať čo najviac skúseností, spoznávať svoje hranice.

Záhadu, akým spôsobom sa deti učia materinský jazyk, zatiaľ odborníci nerozlúštili.

(spracované podľa dokumentárneho filmu, záznam pochádza z roku 2010 - z obdobia, keď som si robila rekvalifikačný kurz na Tagesmutter)

Dodatok

Komunikácia medzi bábätkom a matkou (či inou opatrujúcou osobou) je veľmi dôležitá,
čo potvrdzuje i nasledujúci nevydarený experiment z dávnych čias.

Cisár Friedrich II (1194-1250) chcel zistiť, ktorý z veľkého množstva rôznych jazykov je pôvodný či prvotný, a tak uskutočnil nasledujúci pokus. Chcel vedieť, v akej reči sa budú dorozumievať deti, vyrastajúce bez akéhokoľvek vplyvu okolia. Nechal preto ku sebe doniesť niekoľko dojčiat, o ktoré sa starali dojky. Nesmeli sa však nikdy a za nijakých okolností bábätkám prihovoriť. No pokus sa nevydaril, ani jedno z detí neprežilo.

(z prednášok linguistiky na LMU)