Hráči oboch družstiev sa rovnomerne rozdelia do priestoru (telocvičňa, lúka). Zaviažu si oči šatkou a posadajú si na zem tak, že tvárou sú natočení na bránku súpera. V každej bránke pritom sedí jeden brankár.
Rozhodca odpíska hru a vhodí do stredu ihriska loptu. Hráči nevidia, hráči iba počúvajú. Ak majú pocit, že sa lopta kotúľa v ich blízkosti snažia sa ju zachytiť. Ak sa im to podarí, kotúľajú (nie hádžu!) ju ďalej do smeru, kde podľa nich stojí bránka.
