Práve som vychádzala z detskej farmy, kde pracujem počas vikendov, keď som stretla kamarátku Janku. Medzi rečou mi spomenula, že u nich na škole sa nečakane uvoľnilo hneď niekoľko miest v družine, a tak hľadajú čerstvé posily. V tých časoch som úspešne vyučovala nemčinu cez skype. Zákazníkov som mala asi v piatich európskych krajinách, ale akosi mi chýbal priamy kontakt s ľuďmi. A pocit byť právoplatným členom nejakého pracovného kolektívu. No zároveň som poznala jednu spoľahlivú osôbku, ktorá súrne hľadala miesto, a tak som jej ho navrhla. Človek mieni, osud mení ... a ona ponuku z vážnych rodinných dôvodov nakoniec odmietla. Lenže to už som mala nasadeného červíka v hlave ja.

Nemohla som si síce dovoliť pracovať na dlhšie než dve hodiny denne kvôli početným aktivitám môjho syna, ale jedno z miest bolo ako stvorené pre mňa. Nuž som rýchlo spísala žiadosť so životopisom a zaslala ich mailom vtedajšej šéfke. A obratom dostala pozvánku na pohovor. Priamo po ňom nasledoval skušobný deň v družine, ktorý som po príchode domov spracovala do nasledujúceho záznamu:

Zmena je život

20.07.2013

Ďalšie dobrodružstvo stojí predo dvermi. A možno sa i zadarí. Rozhodla som sa trochu rozvíriť stojaté vody a zasa raz niekde pracovať s ľuďmi, teda v mojom prípade s deťmi. Z "vidieka" si občas zájsť aj do veľkomesta na partičku šachu :D .
Časovo mi to popri mojej nemčine a synových aktivitách vychádza iba na dvojhodinovú výpomoc denne - samozrejme za predpokladu, že ma vyberú (pretože záujem konkurencie bol vraj veľký) . Ale tak necháme to rozhodnúť osudu.
Každopádne mi včerajšie makramé a tá spomínaná partička s detvákmi dobre padla. Oni dokážu byť tak vďačné, keď sa im človek venuje (alternatíva "z divých vajec" sa včera, našťastie, nekonala).
Na druhej strane tak do bodky presný pohovor som už dávno nezažila. Na hodinu presne chcela vedieť dotyčná osoba niektoré údaje :p (Hlavne treba v takomto prípade dávať pozor na zahmlené údaje z prvého roku pobytu ... tí, čo čítali Tretiemu chlieb vedia, o čom píšem).
A keďže som na pohovor prišla o (takmer) hodinu skôr, stihla som si obehať aj blízke okolie. Balzam na moju dušu ... malé uličky s drobnými obchodíkmi ... tam Talian, tam Korejčanka, tam kvetinárstvo, oproti zasa dizajnérka prsteňov a náramkov...malý hotelík. A na školskom dvore detváky naháňajúce loptu či kamarátov.
"Ty vieš po rusky, že?"
Zachytila som rozhovor (odhadom) tretiačok.
To sa jedno dievčatko snažilo nájsť tlmočníčku pre svoju nenemecky hovoriacu spolužiačku.
"A ty negavariš pa nemecky... ana mne skazala...", zachytila som kúsok rozhovoru.
Za nimi sa veselo hrali muslimky. Černošky so šatkami na hlavách.
A v družine ma zasa oslovila malá Polka.
A dievčatá sa zhodli, že wau aké mám ľahké meno na zapamätanie ... Katarína.
A sľúbila som im, že ich v septembri - ak sa podarí - naučím viac z toho makramé...

Čítať správy tohto blogu je možné aj cez RSS kanál.