A veru toto nečakalI

Konečne prišiel deň nášho dlhoočakávaného Vianočného trhu. Deváť detí ho zažilo po prvýkrát minulý rok, pre zvyšok bol veľkou neznámou. Minimálne sedem zo starej gardy si myslelo, že si budú parádne vyberať. Nuž ale zostali riadne zaskočení, keď sa dozvedeli, koľko získali (alebo skôr nezískali?) bodov. Rozdala som im papieriky s menami a vedľa nich sa nachádzala široká škála od chudobných troch do bohatých tridsať.

Experti na výmysly a iné neduhy híkali po prvýkrát, keď si uvedomili priepastný rozdiel, ale ešte stále verili na zázrak alebo sa spoliehali, že i to málo, čo nazbierali, im bude stačiť na bohatý nákup. Nuž ale prerátali sa...

Aby predsa len trochu vylepšili nepriaznivý stav, prišla som s veľkorysou ponukou, že každému dobrovoľníkovi, čo zaspieva pesničku alebo zarecituje básničku, pripíšem na konto ďalšie dva body. Niekoľko krát som nahluchlým kandidátom musela zopakovať, že sa jedná o jednorázovú akciu, preto si nemusia zbytočné namáhať pamäťové bunky, aby z naskrytejších zákutí vydolovali 10 vianočných piesní či veršovačiek. A pre istotu som hneď na začiatku vyhlásila, že za neslušné vtipy strhávam body a ak sa niekto bude vystupujúcemu posmievať, prenechá mu všetky svoje body ako odškodné.

Takto ujasnené pravidlá fungovali na výbornú.

Keď sa prestriedali všetci dobrovoľníci, pristúpili sme ku podstate trhu. Kým v iných skupinách kolegyne pripravia deťom drobné vianočné darčeky, u mňa si ich deti vyberajú samé. Celý rok usilovne zháňam akciové výrobky, vhodné pre trh.

Väčšina z ponuky na stole, teda asi 97%, stála 1€ a nič nebolo drahšie ako 3€.

Najťažšou úlohou zostáva záverečné taktické rozdeľovanie prislúchajúcich cien (= komu by sa čo hodilo, kto sa o čo zaujíma a kto si čo zaslúži), aby to ako-tak zodpovedalo pomeru dievčat a chlapcov a aby mali všetci istú minimálnu šancu.

Tu opäť musím pripomenúť všetkým neznalým či neskúseným, ktorí pokladajú život, pracovné podmienky či platové ohodnotenie učiteľov a vychovávateľov za luxus, toto všetko sú nezaplatené hodiny navyše. Každý, kto sa na niečo podobné dá, to robí z lásky ku deťom, lebo ho tá práca baví a žiarenie v očiach detí napĺňa. Je to ale v prvom rade apel na všetkých kriklúňov, ktorí o nej nemajú žiadného poňatia, nech si už v budúcnosti nepúšťajú hubu na špacírku tam, kde nemajú. Kde to nie je vhodné a potrebné.

A tak som niekoľko krát za večer vytvárala nové zoskupenia, prideľovala body, gumovala body, nanovo ich rozdeľovala a ako taký kompjuter prehodnocovala za pomoci kombinatoriky, čo bude, ak si ten zoberie tamto a aké možnosti ne-/zostanú po ňom nasledujúcim "kupujúcim". Pri takomto taktizovaní sa zrodila i myšlienka dodatkových dvoch bodov dobrovoľníkom za vhodné minivystúpenie, tzv. kultúrnu vložku.

Nuž a potom došlo ku samotnej akcii vyberania. Aby z nej nevznikol nekontrolovateľný chaos, ku stolu idú dve, maximálne tri deti. V poradí od najviac po najmenej bodov a až keď ich ja vyvolám. Každý si smel vybrať jeden darček.

Moji minuloroční (a vlastne väčšina z nich i s najmenším počtom bodov) už pravidlá poznali, a tak z obavy o ďalšie straty radšej pokojne vyčkávali so zadkom na stoličke, kým na nich nepríde rad. No a tohtoroční prváci a štvrtáčky by si - okrem Šálku - dva mínus body mohli kľudne dovoliť riskovať :)

Pokračovanie o priebehu trhu som nakoniec pridala do nasledujúceho príspevku.