A zasa si robil po svojoM

28.01.2019 21:12

Po včerajšej intenzívnej mailovej výmene dohodla šéfka s rodičmi Severana pohovor na dnes 13:00. Ráno však plán vyzeral úplne inak. Kolegyni ochorel nečakane syn, a tak musela najprv hľadať za ňu náhradu a pohovor zasa odvolať, resp. preložiť na štvrtok (termín, ktorý navrhli oni).

To nebránilo Severanovi, aby si urobil po svojom. V pondelok končí jeho trieda o 13:00, ale on sa ani po štvrťhodine nedostavil hore. Keď som zaregistrovala, že prišli iba Južan a Tretí muškatier, spýtala som sa, kde nechali jeho.

- Odišiel domov. Vravel, že má na týždeň zákaz vstupu do družiny - zahlásil suverénne Južan.

- To nemyslí vážne, veď sme sa ešte na ničom konkrétnom nedohodli - odvetila som prekvapene. Alebo sa vari niečo zmenilo?

Zbehla som o poschodie nižšie, no jeho som nikde neobjavila. Vrátila som sa nazad a snažila sa prezvoniť šéfku. Bezúspešne. A tak som pristúpila ku poslednej možnosti. Preposlala som mame sms-ku s otázkou, či zmenili plány. Okamžite mi volala späť. Sama zaskočená vývojom situácie. Vraj nechápe, prečo to spravil. Osobne si myslím, že ON presne vedel, čo robí. Teda zasa si robil po svojom ... Šla prezistiť, kde je. Bol doma. Predpokladám na iPode.

Nuž som sa nanovo zamyslela. Prehodnotila situáciu a jednotlivé možnosti. A vtedy mi napadlo čosi nové, čo by mu mohlo skrížiť plány a čo môžeme navrhnúť rodičom ako našu dobrú vôľu. Ponechám si ho v družine, ale:

  • najprv sa s nami naobeduje - ale bude sedieť SÁM
  • po obede si vezme knihu a pôjde si čítať do našej pôvodnej miestnosti - SÁM
  • o 14:00 tam bude SÁM písať úlohy (my sme vedľa a pri otvorených dverách nemám problém odsledovať, čo robí)
  • o 15:00 ho, resp. úlohy prídem skontrolovať - ČI ich urobil a nie AKO ich urobil
  • keď bude hotový, pôjde domov, ale nie skôr ako o 15.15 (dovtedy, ak bude hotový, môže opäť čítať)
Ak si po takto strávenom týždni neuvedomí, kde je sever, tak si premyslím nasledujúcu taktiku. Ale už mu jednoducho nedovolím atakovať akýmkoľvek spôsobom dievčatá!!! Verbálne (a u neho predovšetkým vulgárne) či fyzicky, z pozície silnejšieho. Finito!!!! Stačilo!
 
xxx
 

Dnes mal svoj Lernentwicklungsgespräch Afričan. Priamo z neho išiel rovno na krúžok a my dvaja sme sa potom náhodne stretli na ulici. Nuž sa ho pýtam:

- Tak ako dopadol rozhovor tento rok?

Začal sa uškŕňať.

- Nie tak dobre. Horšie ako minulý rok - odvetil suverénne.

- Akože horšie??? Veď minulý rok si mal samé záporne odpovede - nechápala som a na priblíženie som mu niektoré z nich (približne) pripomenula.

Pomáham kamarátom? Odpoveď: kdeže.
Dávam pozor na hodine? Odpoveď: nikdy

- Minulý rok som sa lepšie strafil do odpovedí pani učiteľky - vysvetlil mi svoje vnímanie výsledkov.

- Myslíš tým odpovede, že stále vystrájaš, nepočúvaš, nepomáhaš, nespolupracuješ? - začala som sa nahlas smiať - ale môj drahý, to nie je domáca úloha, kde sa máte zhodnúť s pani učiteľkou na odpovediach. To je vysvedčenie o tvojom chovaní na vyučovaní a tvojej spoluúčasti na jednotlivých aktivitách. Ak pani učiteľka zaškrtne, že nie si ku spolužiakom férový a ty zaškrtneš to isté, zhoda odpovedí neznamená, že dosiahneš plný počet bodov!!! Plný počet bodov si môžeš maximálne zarátať, ak sa zhodnete kladnou odpoveďou. Že pracuješ sústredene, nevykrikuješ, plníš si povinnosti. Vo všetkých ostatných príkladoch sme sa predsa dohodli, že sa vynasnažíš o zlepšenie.

Tu sa na mňa pozrel, oči sa mu rozžiarili, úsmev vyplnil tvár a on hrdo zahlásil:

- Tak takúto zhodu som mal už minulý rok. Síce jednu, ale mal! V športe!!!

Vďaka mu za tieto príspevky za pět set :)

 
Ale i za iné som sa musela ešte poďakovať. V piatok počas rozhovoru so Severanovou mamou preletela okolo mňa mama Tejčoveľazje. Z oboch našich tvári vycítila/ vypozorovala, že sa jedná o čosi vážne, a tak mi v letku na odchode iba zamávala rukou a zakričala:
- Ten koláč na stole je pre vás ako vďaka za vašu prácu.
Nechápavo som poďakovala, ale to bolo i všetko. Keď som na stole v triede objavila sladké prekvapenie x3, slinky sa mi podvedome zbiehali jedna radosť a domov ma hnala predstava, ako do nich slastne pri kávičke zakusnem.
Samozrejme som sa rozdelila i s mojimi chlapmi, nech zbytočne neslintajú, nech sami okúsia tú báseň v prevedení tiramisu a Mousse au Chocolat.
 
Keď som sa v pondelok dozvedela, že Táčoveľazje ochorela, rýchlo som si v zozname nalistovala číslo mamy a prezvonila ju. Akonáhle zdvihla telefón, vôbec nečakala, čo poviem, ale sama sa začala rýchlo ospravedlňovať.
- Prepáčte, myslela som si, že dievčatá nezbudnú. Dcéra sa dnes ráno sťažovala na bolesti uší, tak som ju radšej nechala doma.
- Nie, to je v poriadku - začala som sa smiať - dievčatá nezabudli a svedomito nahlásili neprítomnosť spolužiačky kvôli chorobe. A ja som sa zasa bála, že ak vypadne na dlhšie, tak pri každodenných záležitostiach sa asi neskôr zabudnem poďakovať za tú milú a fantasticky chutiacu pozornosť! A to by som nerada.
Nuž sme sa zasmiali spoločne a ja som rada - aj keby nič nedoniesla - že mám i takéto zlaté mamy. Hoci v konečnom dôsledku sú nám i mamy divochov vďačné. Klamala by som, kebyže napíšem niečo iné (len to riešenie konkrétnych a akútnych prípadov občas dosť pokrivkáva, lebo sa obávajú nepríjemných konfrontácii s vlastnými deťmi a ku tomu na verejnosti - obávajú sa, že by si tým narušili imidž vzornej rodinky, ktorá problémy - ak vôbec nejaké má - zvláda ľavou zadnou).
 
xxx
Nuž a keďže kolegyňa ochorela, podarilo sa šéfke zalarmovať spolužiaka svojej najstaršej dcéry. Ako mi neskôr prezradil, tento týždeň má v zamestnaní poobedňajšie, a tak zaskočil u nás. Zlatý chalanisko a deťom takáto zmena urobila iba a len dobre. Zbožňujú junákov v jeho veku. Keď sa tak nad tým zamyslím, i my sme kedysi zbožňovali vedúcich našich pionierskych oddielov - väčšinou sa jednalo o veselých vysokoškolákov - ktorí nám aspoň raz do týždňa vypĺňali poobedie hrami vrámci družiny.
Keď sa ho šéfka po šichte spýtala, ako bolo, vraj odvetil - výborne, a hoci to bolo i vyčerpávajúce, chce prísť i nabudúce!
A ja vravím: Podobnú pomoc prijímam všetkými desiatimi.
 
 
Späť