15.januáR

Včera si ma s vážnou tvárou zavolala ku sebe jedna z dvojičiek.
- Katarína, máme problém!
Nuž okrem toho, že sa mi jeden chlapec pri hrách pošmykol a spadol do blata, potom s uplakaným výrazom vysvetľoval, že si zničil/zašpinil novú vetrovkuuuu (a vzápätí si jemne rozrezal prst, ale hlasový prejav by ste skôr priradili k stupňu, že o neho prišiel úplne) a druhá dievčinka nestihla dobehnúť na záchod a schovávala sa v treskúcej zime za kríky, som už bola pripravená na všetko.
(O nej som sa dozvedela vďaka spolužiakovi, ktorý ju nahlas utešoval, že nech si z toho nič nerobí, lebo i jeho mame sa podobné prihodilo...)
Ale vráťme sa k prvej sťažujúcej.
- Ferdi sa chce oženiť s Annou!
- Ahaaa...
- No ale ona je proti!
- Tak to má šťastie, lebo v našich končinách sa ženy smú samé rozhodnúť, koho si vezmú za muža...
- Nie, nie ... vieš, teraz ju ochraňujeme my so sestrou. Ale predstav si takú situáciu, že po skončení základnej školy (v Nemecku sú to väčšinou prvé štyri ročníky) nás rozdelia a Anna pôjde s Ferdim na inú školu. To si s ním sama nijako neporadí a on si ju vezme za ženu!!! A to má potom dievča po chlebe!!!
Pozerala som na jej rozhorčenú tvár, hrýzla si do pier a snažila sa udržať si vážny výraz. Zodpovedajúci prekérnej situácii.
- Nuž tak to teda veru áno.