28.11.

Dnes sa prváci po skončení vyučovania hrali na školu.
Je zaujímavé stať sa tichým, nestranným svedkom podobných hier. Čo všetko si vtedy človek nevypočuje...
- Ak budeš naďalej takto vystrájať - otočila sa Podšívka ku svojmu žiakovi a prísnym hlasom dokončila - vylúčime ťa zo školy!!!
- A čo musím spraviť na to, aby ma vylúčili zo školy? - informoval sa mimo hry neskúsený prváčik. Pravdepodobne chcel scenár posunúť týmto smerom.
- No aby ťa vylúčili zo školy... hm ... budeš musieť asi niekoho zabiť - radila mu Podšívka.
(Nuž je pravda, že má dedka Taliana, len netuším, či zo Sicílie.)

29.11.

Mädlili sme si s kolegyňou ruky, že bude kľudný deň. Práve v predvianočnom zhone dobre padne, keď nejaké deti chýbajú - je jedno, či narodeninová oslava kamaráta alebo zo zdravotných dôvodov. Pri tvorbe vianočných darčekov sú menšie skupiny vždy praktickejšie či výhodnejšie. Človek nelieta ako prachovka od jedného zúfalého výkriku ku druhému.

- Katarína, pomóóóc. Ja neviem ako ďalej.

- Katarína, čo musím teraz urobiť?

- Katarína,...

Dnes boli dve deti choré a tri rodičia odhlásili, že pôjdu po škole hneď domov.

Keď sa vo dverách zjavil najproblematickejší chlapec zo skupiny (rodičia dostali odporúčanie triednej učiteľky, aby ho častejšie brávali hneď po vyučovaní domov), vravím mu:

- Ale mama mi písala, že dnes neprídeš.

- Ale ja by som tak rád zostal v družine - hľadel na mňa prosebne.

Prišlo mi ho ľúto, napriek tomu, že pri ňom obe s kolegyňou šedivieme.