4.12.

Aj dnes som kdesi na nete čítala ponosy na vychovávateľky, ktoré nevedia, kde sa nachádzajú im zverené deti. Tak len také dva krátke zážitky z dnešného dňa:
Kým všetkých divochov zozbierame, aby sme s nimi vyšli na dvor, trvá to istú chvíľu. Sú z viacerých tried, skrinky s oblečením a obuvou majú na rôznych poschodiach a navyše máme dve schodištia, čo niektorí experti tiež radi zneužívajú.
Čiže dnes opäť istú chvíľu trvalo, než sme zišli dole. Dvor nemáme síce veľký, ale je neprehľadný, lebo si ho delíme so susedným gymnáziom. Najprv som sfukotala Afričana, či chce ochorieť, keď vybehol bez čiapky, potom som šla utíšiť druhákov, ktorí vyvreskovali pod oknami gymnázia. V čase vyučovania sa v tých miestach nesmú hrať. Potom sme s kolegyňou kontrolovali stav prváčiek. A zistili, že Podšívka chýba.
- Máš pravdu, ja som ju dnes ešte nevidela - prisvedčila som mojej pomocnej sile. Zavolala som si ku sebe jednu z jej spolužiačiek.
- Ju dnes niekto vyzdvihol po škole - zvestovala tak akosi neisto. Nuž som šla hľadať nazad do budovy. Presnorila jednotlivé poschodia a po neúspechu zamierila ku jej triede. Dvere boli otvorené, na katedre ležali veci učiteľky, no ona vnútri nebola. Keďže boli dvere dokorán, rozhodla som sa chvíľu čakať - veď kto by nechával tašku len tak bez dozoru.
Medzitým sa dovalili hore traja prváci. Vraj musia na WC. Vysvetlila som im, že jedno podobné sa nachádza i na prízemí ... a šípila, že sa jedná iba o výhovorku. Kým som čakala na kľúč od WC, vošla som do triedy. Chlapci doniesli kľúč a zmizli. Nerátali však s tým, že ich už mám "prečítaných", a tak vlastne rátam s tým, že sa niekam v najväčšej tichosti zašijú. Našťastie neboli až natoľko vynaliezaví, aby som opäť musela obehať celú budovu. Vytiahla som ich po jednom zo skriniek na našej chodbe, pohrozila ukazovákom a poslala nazad ku kolegyni (aby jej niekto z rodičov nevyčítal, že nevie, kde sú...).
Medzitým sa zjavila učiteľka. Na moju otázku - či niekto vyzdvihol Podšívku - pokrútila záporne hlavou. To už ale docupitala hore i spolužiačka, čo tvrdila, že Podšívku niekto vyzdvihol.
Učiteľka sa jej pýta:
- Bola to žena a či muž?
- No myslím, že žena .... ale mohol to byť i muž.
Toľko ku spoľahlivosti informácii.
Vrátila som sa nazad do triedy a zavolala bezradne rodičom. Vlastnia reštauráciu hneď vedľa školy, kam ich dcéra so synom chodievajú tak či tak sami po družine.
Mama mi potvrdila, že Podšívka v zdraví pred chvíľou dorazila, ale v čase obeda (vtedy vždy praskajú vo švíkoch) nezistila, čo sa vlastne udialo.
Ale aspoň sme vedeli, kde je!!!
A zajtra sa jej odo mňa ujde hubovej polievky! Howgh!