Aby sme sa nenudili
Vymyslel si Šálka novú zábavu. V nestráženom momente, teda keď si ešte časť detí robila úlohy a časť sa už hrala (vrátane neho) vzal lepidlo a najprv ním nenápadne pozliepal pár ceruziek dokopy (po dvoch, po troch), aby ich takmer vzápätí vlepil do hárkov papiera. Myslela som si, že ho zavesím do prievanu, keď mi ruky zostali prilepené na ceruzkách, ktoré som nič netušiac vydolovala zo zhužvaných papierov.
Dnes vyzdvihla mama Severana počas vyučovania, lebo obdržala zo sekretariátu telefonát, že mu je zle. Stretli sme sa na dvore a dohodli pravidlá, ako mi odteraz dá vedieť, či ne-/má ísť domov skôr ako o pol štvrtej. Včera totižto zasa niečo doplietol, odišiel o druhej (čo smie, ak sa tak dohodli), aby sa asi za dvadsať minút vrátil, že doma nik nie je a on nemá kľúče. No a vrámci nášho rozhovoru mi pochvalne oznámila, že ten týždeň veru veľmi pomohol jej synovi. Netuší, ako dlho si ho bude pamätať, ale momentálne je to silný zážitok, po ktorom sa sťažoval, že už také nechce zažiť. Lebo je to nuda byť sám a navyše musieť stále iba čítať!
Presne takto isto sa v utorok zveril i kolegyni, keď s ním ako posledným (po jeho návrate) zostala pri úlohách.
Keď potom o jednej prišli do družiny Južan s Tretím muškatierom, rozčuľovali sa, lebo vraj Severan hral divadlo na tému Je mi zle.
- Takýto jazyk nám vyplazil - naznačil názorne Južan - a popritom strúhal posmešné grimasy!!!
Nuž neviem, tí chlapci sa asi navzájom pretekajú v narafičení marodovania.
Dnes mal náš najstarší a zároveň najnovší člen tímu 80.narodeniny. Nezabudla som, a tak som vybehla zagratulovať mu o poschodie vyššie, kde práve vypomáhal. Dojatím mu vyhŕkli slzy. O to viac, keď sa ku gratulácii začali pridávať i prítomné deti. Rukou si ich rýchlo zotrel, a tak ma srdečne vystískal, že mňa samotnú jeho spontánna reakcia prekvapila. Príjemne.
Dnes som odštartovala s deťmi sadu hier, kde zbierajú body na náš plánovaný výlet na minigolf. Na zem som im rozložila šnúru a povedala, nech sa na ňu ľubovoľne postavia. Vysvetlila som im pravidlá: nesmeli rozprávať a posunkami sa mali usporiadať podľa abecedy, ale tak, že pri presune museli jednou nohou stále stáť na šnúre. Naozaj boli zlatí a vydržali sa organizovať/presúvať mlčky. Hlavné "slovo" v gestikulovaní pritom prebral Južan. Nato, že je taký maličký, mal zvyšok detí celkom dobre pod kontrolou. Pomohla som im iba trochu, keďže mená asi štyroch sa inak píšu a inak vyslovujú a z toho traja z nich nasledovali v abecede hneď po sebe.
Podšívka a koláče
Podšívka a noha/ drzá odpoveď