Ach tí dospelácI

Už niekoľkokrát som spomínala (a zhodneme sa na tom so všetkými kolegyňami), že rodičia bývajú niekedy horší než tie deti.

A dospelákov som v názve zámerne uviedla všeobecne, lebo moje dnešné pohoršenie sa netýka priamo rodičov, ale istej Kinderfrau. Tej, ktorá sa v záujme svojich zamestnávateľov minule sťažovala na Severena, keď jej zverenkyni stiahol nohavice a žiadala v ich mene ešte jedno mimodružinové ospravedlnenie navyše. Za prítomnosti rodičov vinníka. Odkaz som sprostredkovala, vinník sa ospravedlnil a prípad sa uzavrel (vraj) ku spokojnosti oboch strán. No odvtedy ho má ona pravdepodobne v zuboch.

K opisu dnešnej situácii musím ešte doplniť, že aj kvôli nej som kedysi zmajstrovala oznam na dvere, aby dospeláci čakali vonku, keď vyzdvihujú deti. Predo dvermi. Pretože vo vnútri nemajú jednoducho čo hľadať! Bodka.

Ona je z tých, ktorá sa tvári(la), že má prístup všade a tabuľky o zákaze vstupu sú pre iných. Druhá vec je, že minimálne raz do týždňa príde po svoju zvrenkyňu neskoro. Pri takýchto ľuďoch nemám potom pochopenia, ak vodu kážu a víno pijú. Alebo: druhí nech dodržiavajú pravidlá a ja si smiem robiť, čo chcem.

Dnes prišla niečo po tretej. Čiže načas, ale zasa nerešpektujúc pravidlo o čakaní pred triedou. Moja kolegyňa sa venovala deťom, ktoré už boli s úlohami hotové a z nasledujúceho diania nezachytila nič. Mňa zamestnával Tretí muškatier. Nedarilo sa mu spísať sloh o medveďovi, chýbalo mu päť viet a bol z toho dosť nervózny. Keď som si ju všimla, ako si sadá do lavíc ku dievčatku akoby sa nechumelilo, zaumienila som si nabudúce nezabudnúť vylepiť zákaz vstupu!

No pre dnešnú pokročilú a piatkovú hodinu som sa rozhodla ju radšej prehliadať. A vypoklonkovať o päť minút spolu s deťmi.

Opäť som sa sústredila na informácie o medveďovi, keď som zrazu spoza chrbta zachytila jej prenikavý, jedovitý hlas.

- Ty si tam zavri ústa a buď ticho!
Hlas Severana, ktorý krátko predtým doznel, som aj letmo zaregistrovala, ale obsah jeho vety nezachytila. Svojou prudkou, nevhodnou reakciou ho zjavne uzemnila. Už sa neodvážil ani len pípnuť.

Tak to teda nie! Zastrašovať deti na mojom území mi nik nebude. Viem, že Severan nie je žiaden baránok, skôr naopak. A pravidelne máva i nevhodné a drzé poznámky, ale istá hierarchia platí zatiaľ naďalej pre všetkých. Ak by zostala tam, kde to stanovujú pravidlá, nemuselo by ku incidentu vôbec dôjsť. Zodvihla som sa preto z lavice, podišla ku nim, rozlúčila sa milo s dievčatkom a ju požiadala, aby nabudúce čakala vonku. Zazdalo sa mi, že zostala mierne zaskočená. Urazená?

Keď odišla, spýtala som sa Severana, čo to malo znamenať. Čo takého povedal, čím ju nahneval.

Či vravel úplnú pravdu, posúdiť nedokážem, ale vraj sa dievčatka spýtal, či vôbec má mamu. Doteraz ju nik z detí nevidel, nuž vyzvedal...

xxx

Najnemožnejší incident tohoto druhu - teda keď sa rodičia miešajú, kde nemajú (na nevhodnom mieste, v nevhodnom poradí a iba z pozície zastrašovateľa) - sa udial asi pred rokom a pol, ak sa nemýlim, a možno je i niekde na stránke zverejnený. Nezažila som ho na vlastné oči, prerozprávala mi ho zjavne šokovaná kolegyňa, ktorá v tých časoch iba zaskakovala. Práve mala dozor na dvore a zo vzdialenosti niekoľkých metrov zachytila nasledujúcu scénku.

Na ping-pongovom stole sedeli (vtedy) druháci. Bola to nerozlučná trojica (až štvorica), ktorá ustavične vyvádzala. Žiadne také tie kúsky, čo prehliadnete so skrývaným úsmevom či mávnutím ruky. Skôr samé infarktové situácie. Veď jeden zo spomínanej trojice bol i ten, čo mi spôsobil úraz. Ale prípad sa tentokrát týkal jeho kamaráta D., ktorý bol i vrámci školy vyhlásený za riadne kvítko medové.

No a ako tam tak sedeli, zjavila sa pred nimi mama jednej spolužiačky. Číňanka. Z neskoršej výpovede vysvitlo, že sa spýtala, ktorý z nich je ten a ten a zavolala si ho ku sebe. Mládenec ku nej nič netušiac pristúpil a ona mu len tak z čista jasna vylepila dve facky s poznámkou, aby prestal pokúšať jej dcéru. Vzápätí sa otočila na opätku a zmizla ako gáfor. Kolegyňa na moment stuhla a navyše bola príliš ďaleko, aby nejako stihla zareagovať.

Matka dievčaťa mala obrovské šťastie, že rodičia nepodali trestné oznámenie za fyzické napadnutie dieťaťa vo verejných priestoroch školy a incident mal len slovnú dohru. Ďalšia kolegyňa, do skupiny ktorej chlapec patril a ktorá je pre mňa vzorom, tzv.guru, vo všetkých smeroch, krátko po obdržaní informácie, čo sa stalo, zhlboka predýchavala. Za svojej 20-ročnej praxe niečo podobné zažila po prvýkrát, a tak si v kľude potrebovala premyslieť, ako zareagovať.

Tým, že matka dievčaťa zbabelo "zdrhla", rozhodla sa ona informovať rodičov chlapca a po prvýkrát porušiť pravidlo o zachovaní osobných údajov.