ADHS, mobbing & Co.

V sobotu sme mali skolenie, ktore mi pripomenulo jednu scenku z predminuleho tyzdna.

Peter s Belom hrali na dvore ragby. Pravdepodobne ich O. s PT. rusili kadejakymi provokativnymi poznamkami. Ja som zaregistrovala uz iba vyostrenie situacie, ked B. vzal ciapku PT. a zavesil ju na tyc na plote, kam by druhaci nijako nedociahli. Povedala som mu, aby ju okamzite vratil. Typicky B. - zacal diskutovat s tym, ze ju nezvesi, lebo ho provokovali. Pocas nasej diskusie zrazu vystartoval Peter ku plotu. Nechapavo som ho sledovala a naivne si myslela, ze sa - nebodaj - umudril a donesie ju namiesto B. Lenze on ju zvesil a naschval prehodil cez plot na ulicu. To uz som volala jeho Gruppenleiterin, pretoze som pochopila, ze zazraky sa nedeju a P.zostane P-om.

Prave v tom momente sa ku nam dostavila aj P. veduca skupiny. Ani neviem, kto vlastne nakoniec siel pre tu ciapku. Peter zatial zduchol v budove (bol cas obeda). Podobne konflikty nenechavam nikdy otvorene. Netvrdim, ze sa musia riesit okamzite. Skor je dobre pockat, ked sa vytrznici aspon trochu skludnia. Potom su dostupnejsi dalsim diskusiam ci dohovaraniam.

I tentokrat som si pockala, kym P. nesedel u seba v triede. Stade uniku nieto (teda teoreticky ano, ale aj taki stvrtaci zostanu sediet na zadku, ked cakaju na jedlo). Cupla som si ku nemu - dolezity je pohlad z oci do oci, aj ked odvracia tvar. Dospely sa vyskovo musi znizit na uroven dietata. To je najzakladnejsie pravidlo. Povedala som mu svoj nazor. Ako to vidim ja. A odisla som.

Na druhy den som takmer padla na zadok. P. sa hral s nasimi druhakmi. Urcili si pravidla a zapasili na body.