Ako na nicH (?)
Moji - teraz už - druháci by sa dali označiť ako "nadmieru aktívna" skupina. A tak som už pred začatím školského roku uvažovala, akým spôsobom ich dostať tam, kam chcem a potrebujem. Aby všetci v zdraví prežili i druhý ročník (a ja s nimi...), aby domáce úlohy dokončili dľa možností ešte v družine, aby sa zapojili do hier a ručnej tvorby, do spievania, tancovania, aby sa ku sebe navzájom správali férovo, atď., atď.
Už z letných táborov som nazbierala dosť skúseností, takže viem, do akej miery sú deti od prírody súťaživé a ako sa radi zapájajú do zaujímavých aktivít, kde si môžu niečo vybojovať vlastným pričinením. No a práve na táboroch mal vždy veľkú odozvu každoročný TRH. Dlhé dva týždne deti plnili rôzne úlohy, za ktoré získavali body v podobe napr. zlatiek, no a na konci pobytu sa konal už spomínaný predajný trh, na ktorom si deti za svoj nazhromaždený poklad nakupovali všakovaký tovar z bohatej ponuky.
A tak som uvažovala, ako tento koncept správne prispôsobiť pomerom v škole. A vtedy som si spomenula na vianočné trhy. Ideálne i pre družinu. Celú našu tvorbu sústredíme jednoducho na ne. Ja si tento rok aspoň nemusím lámať hlavu nad vhodnými darčekmi pre celú skupinu. Nakúpim z "každého rožku trošku" (som špecialista na akciové ponuky :) ), niečo pre chlapcov, niečo pre dievčatá, niečo aj-aj a oni sami si za nazbierané body budú smieť vybrať na trhu, čo sa im páči. Navyše možnosť vlastnej voľby znižuje pravdepodobnosť sklamania z nesprávne zvoleného prekvapenia niekym iným.
Na trhu bývajú okrem iného aj rôzne lakotinky a hrejúce nápoje. Do tohoto bodu zapojím rodičov. Už ich poznám a viem, že s mojimi návrhmi nadšene súhlasia (aj preto, že na škole niečo podobné organizujem iba ja), a tak sa budú môcť takisto aktívne realizovať. Vrámci dobrovoľnej výpomoci rátam s muffinami, koláčmi a detským punčom či čajom. Mama jedného z chlapcov je Francúzka a viackrát priniesla na minuloročné akcie skvelé, famózne chutiace "jednohubky".
Deti nemusia vedieť, kto čím prispel, ale tentokrát budú môcť sami pozvať svojich rodičov na punč s koláčikom za svoje zarobené "peniažteky".
Dalsím bodom programu by malo byt "vykladanie kariet" ci predpovedanie budúcnosti zo sklenej gule.
Jednym mojim článkom sa raz nechala inšpirovať jedna mamina a po oslave narodenín svojej dcéry (jej motto som zabudla) mi napísala, že na oslavu pozvali nejakú pani, ktorú žiadne z prítomných detí nepoznalo. Od rodičov si predom vypýtali niekoľko potrebných informácii a túto pani zakomponovali do programu ako vešticu. Dievčatá ževraj ani len nedýchali, keď počuli, čo o nich všetko veštica vie... .