Ale mne to nie je jednO!!!
Práve som vstúpila do triedy, kde tá učiteľka, čo som sa sťažovala u riaditeľky na bordel po nej, ukončila hodinu náboženstva a zachytila nasledujúcu scénku.
Jedna dievčinka, tretiačka, - poznám ju z videnia z ruskej družiny - si zbalila veci do aktovky a pobrala sa na odchod.
Učiteľla ju vyzvala, aby niečo odložila. Nezachytila som, čo presne. Učiteľka ju vľúdne upozornila po druhýkrát a malá drzaňa odvrkla, že mne najprv sklapla sánka:
- Neurobím to. Mne je to jedno! Tschüß! - a hrdopýšne opustila triedu.
Pozrela som prekvapene na učiteľku, ona na mňa a keďže nijako nezareagovala, vybehla som z triedy a nahnevane zakričala na jej žiačku:
- Okamžite sa vráť!!!
Zastala a zarazene na mňa pozrela. Za ďalšiu vetu by ma - keby mohla - asi najradšej vystrelila na mesiac.
- Tebe je to možno jedno! Ale mne to jedno nie je!!! Už aj sa vrátiš do triedy a ospravedlníš sa učiteľke. Raz dva!!!
S odutými perami sa teda pobrala nazad a ospravedlnila sa.
Keď vyšla z triedy, pristúpila ku mne učiteľka a poďakovala sa. V tvári sa jej naďalej zračila jasná kapitulácia.
- Viete, ja už nevládzem ani stáť na nohách. Dnes som si na jednej z nich zlomila dve kostičky (aj povedala kde, len som zabudla) a už nemám chuť sa s nimi ani hádať... - a ťažko krivkajúc odišla z bojiska.
Neskôr mi kolegyňa opísala, ako sa v onen deň náhodou zjavila u nich v družine mama jedného ich zverenca, keď im práve odvrával. Pravdivejšie povedané papuľoval. Jeho brat bol kedysi u mňa, preto viem, ako sa mama pravidelne pozastavovala nad správaním niektorých "nevychovaných" detí. Lenže tentokrát ona lapala po dychu, keď na vlastné oči/uši videla/počula, ako sa jej syn rozpráva so svojimi družinárkami. Preto vždy vravím, nikdy príliš nekritizujte správanie cudzích detí, pokiaľ ste raz (nebadane) nepozorovali svoje vlastné v akcii. Možno sa mimo vášho dosahu správajú/vyjadrujú oveľa horšie.
xxx
Keď som sa dozvedela, ako dopadol piatok v škole, obávala som sa, ako bude pokračovať u nás v družine. Aj učitelia prehrávajú boj s chorobami a ku zvyšným PN-káčom pribudla i triedna mojich prvákov (vraj na dlhší čas - predstava, ktorá ma už teraz máta) a triedna môjho trojlístku. Navyše okrem úloh spomínanej väčšiny (= 9ks) odpadli hneď tri krúžky. Podobné kombinácie vedú ku všeobecnému besneniu (lebo sa zmenili zaužívané štruktúry).
No a na obed som zalomila rukami nad rybou so zeleninou. Kombinácia, pri ktorej deti ohŕňajú nosy. A škŕkajúce žalúdky - tiež žiadna výhra.
Ale na moje potešenie, veľa rodičov vyzdvihlo svoje deti skôr než zvyčajne, a tak nám na úlohy zostali iba traja kandidáti a asi štyria sa popri nich v kľude hrali. Momentálne vládne v našej skupine veľmi príjemná atmosféra - a dúfam, že som to neprekríkla. Deti sa naučili akceptovať kolegyňu, zistili, že ona si hranice dokáže stanoviť i ustrážiť, čo ma veľmi teší, lebo mi tým o dosť uľahčuje prácu. Severanov trest zasa nielen jemu, ale všetkým názorne ukázal, že s konzekvenciami sa nepapreme a dokážeme ich úspešne a bez výnimiek dotiahnúť do konca.
Čo ma mrzí, trojlístok ma opäť oklamal s úlohami. Mne osobne to môže byť jedno, lebo policajta naozaj nemusím robiť. Ak to sami nepochopia, tak končím s odieraním si huby. V pondelok im jednoducho oznámim, že odteraz budú musieť v družine čítať knihy v čase úloh, ak mi budú tvrdiť, že žiadne nedostali. A ak ich potom predsa len vytiahnu večer o ôsmej, lebo si "zrazu na ne spomenú" - ako vo štvrtok (podľa slov mamy) Tretí muškatier, nuž tak ich budú písať v noci!
A prvýkrát za 5 mesiacov sa mi podarilo do majstrovania zatiahnúť aj Šálku, hoci aj neplánovane. Proste ho zaujala maska, a tak sa pridal. A toto je jeho výtvor. Bez oranžového pierka, ktoré pribudlo neskôr:
