Buraky

Deti robili ulohy a ja som im zatial luskala buraky. Rozdala som prvu varku. Po chvilke za mnou prisiel najmensi zo skupiny a pyta si, ci este dostane. Odvetila som mu, nech pocka, kym sa znovu aspon par nazbiera. V miske si vsimol zo dva-tri kusy. Na chvilu sa vzdialil a vzapati sa ku mne vratil so svojim zositom.

- Pozri, tuto stranu mam uz hotovu, mozes mi ju skontrolovat?

Vtlacil mi do ruk ulohu z nemciny. Oci mi padli na riadky, ale takisto zaregistrovali, ako Viktorova ruka nebadane smatra po orieskoch v miske. Akoby nic strcil slastne prvy ulovok do ust a mysliac si, ze ja nic nevidim, opat zamieril pravicou ku maskrte. Zadrzala som smiech a pomaly zdvihla zrak, ako to robia kovboji na zaciatku prestrelky. Jeho oci sa priam zdvojnasobili do tvaru "prichyteny pri cine" a situaciu sa aspon snazil zachranit ospravedlnujucim usmevom od ucha k uchu. Obaja sme sa zacali nahlas smiat... teda najprv ja a on sa tiez s radostou pridal. (Zboznujem tieto momenty, tzv. dopingove pre mysel a dusu)