Chúdence sliepky
Zajtra máme na farme vianočný bazár. Chvíľu som sa rozhodovala, či vezmem na seba tú zodpovednosť a zoberiem so sebou i svojho malého divocha. Aj preto, že Michael zajtra odlieta do Amsterdamu, muž do Číny a ja nebudem mať žiadne iné povinnosti (okrem sobotného lovu na posledné darčeky). Rozhodla skutočnosť, že keď sme sa rozprávali s deťmi o vianočných trhoch, on iba smutno zahlásil, že ešte nikdy na žiadnom nebol.
Keď som sa ho potom spýtala, či chce ísť so mnou, keď mama dovolí, v očičkách som mu videla poskakovať iskierky radosti a zároveň nerozhodnosti. Chvíľu vravel áno, potom zasa nie.
Nuž som sa ho snažila nalákať na to, čo zabralo i na mojich bývalých prvákov. Miestne zvery.
- Nielen že tam bude trh, oni tam majú aj zvieratá. Kozy, zajace, kačice, sliepky,...
- Sliepky? - zhíkol prekvapene.
- Áno, aj sliepky - prisvedčila som naivne veriac, že možno má práve tie rád. Veď nie každý, kto sa narodil v Afrike, musí byť zákonite aj obdivovateľom levov, všakže?
Ale on sa iba začal radostne oblizovať. Ako riadne vyhladovaný lev.
- Nieeeeee, oni nie sú na jedenie!!! - zvolala som so smiechom pri pohľade na tú malú dvojnohú kyselinu.
Tak ako teraz, nechať ho doma či obet(d)ovať sliepky?
xxx
25.12.
Keď som pred viac ako týždňom vzala Afričana so sebou na vianočný trh na farme (sliepky našťastie nezjedol), zvrtla sa reč na darčeky.
- Vieš, ja už si asi 4 roky prajem na Vianoce nintendo. Všetky deti v škôlke ho mali, iba ja nie. Je to veľmi drahá vec. Stojí viac ako 100€!!! To je iba pre bohatých ľudí, to mi mama nemôže kúpiť.
- Mhm - prisvedčila som.
- Máš ty nintendo? - spýtal sa detsky naivne, akoby to bola pre život tá najpotrebnejšia vec.
- Nie, ja tiež nemám nintendo - odpovedala som popravde. A nechala na ňom, čo si z toho následne vydedukuje.
A snáď raz pochopí, že to, že niečo nedostal, je niekedy viac ako keby dostal...