Chvojnica
Rok sa s rokom stretol, a tak sme mohli konečne baliť batohy na náš túžobne očakávaný druhý letný tábor so známou partiou. V ruksaku bolo zbalené všetko potrebné na dva týždne mimo civilizácie, chýbala iba uzlovačka a baterka. Karimatkami a spacákmi nás vybavili priamo na mieste.
Na vlakovú stanicu sme si museli skoro ráno privstať. Keď však máte ten správny cieľ pred očami, ani to vstávanie nebolí ako inokedy. 11 detí cestovalo pod dozorom 2 vedúcich a mňa. Ani sme sa nenazdali a už aj sme v Novom Meste prestupovali na autobus smer Myjava.
Cesta ubiehala vcelku dobre, počasie nám prialo tiež. V jednej dedinke sme po krátkej prestávke prestúpili na druhý autobus, ktorý nás zaviezol až do Chvojnice, na zastávku u Balážov. Jeho vodič bol zhovorčivý pán a potvrdil nám, že cestovanie týmto krajom je vskutku krkolomné, takže výlety dopravou po okolí sú takmer nemožné. Keď sa v diaľke objavila skupina danielov, ktoré sa ladnými skokmi snažili schovať v blízkom lese, dozvedeli sme sa, že práve oni dominujú z vysokej v tomto kraji. Deti ho po niekoľkých dňoch pozorovania nazvali Modro-fialovým. Modré a fialové boli kvety a kry, kam oko dohliadlo, fasády domov sa tiež prezentovali v modrom šate, no a nakoniec všade rástli slivky, slivky a ešte raz slivky. (Veď isto i vám niečo hovorí pojem Myjavská slivovica...)
Čo osud chcel a my nie, na chalupe bola nakoniec ako prvá práve naša skupina z autobusu. Ale kľúče mali tí druhí, čo išli autami. A tak sme sa zabavili prípravou dreva na táborák.
Keď sme nakoniec mercedes a zvyšnú kolónu predsa len začuli horko-ťažko chrapčať hore zbahneným kopcom, vyskočili deti na nohy a hlasným tlieskaním podporili výstup výpravy B.
Konečne sme boli v chalupe. Okamžite sme začali s úpravami – z matracov sme kúzlili vhodné miesta na spanie. Nemyslite si, že to je ľahká úloha. Primeriavať, hľadať správne páry, nakoniec zistiť, že to v konečnom dôsledku zasa raz nepasuje … ale stihli sme to ešte pred večerou.
Druhá skupina upravovala stodolu. Stala sa z nej kráľovská dvorana, s erbami a mapami kráľovstva. Večer sa v nej slávnostne deťom predstavila celá kráľovská rodina: kraľovič Múdry, princezná Pekná, kraľovič Šikovný a kráľ.
Poddaní, teda feudi, smeli predstúpiť pred svojho panovníka a popýtať ho o radu, ak potrebovali pomoc v hocičom. Zišli sa tu dediny Víňany, Ježibaf, Usmievavé, Ježkove Podhradie, Ľavorukovo, Voňavé,…
V Ježkovom Podhradí sa napríklad jeho obyvatelia sťažovali, že im utiekli ježkovia…
(V ten deň sme dostali i šesť prepraviek s pečivom. A v stodole bol i ping-pongový stôl na radosť veľkých i malých.)
Deň druhý
Ráno nás vítalo jemným mrholením, ktoré neskôr prešlo do dažďa. Zatiaľ to však neohrozovalo náš program, keďže v pláne bola tvorba erbov - dedinských a vlastných. Deti prešli do stodoly a usilovne sa pustili do práce. Mnohé ma prekvapili svojou kreativitou, ktorá výstižne vyjadrila názov tej-ktorej dediny. Aj farebné kombinácie boli vydarené.
Keď dážď prestal, vybrali sme sa po jednotlivých kráľovstvách na mapovanie okolia. Prvé zistenie: okolie je predovšetkým blatové. Takže tepláky a topánky už na druhý deň vyzerali, akoby deti v blatovom kráľovstve strávili už minimálne týždeň.
V neďalekom lese sme si náladu vylepšili prvou veselou hrou. Neskôr v stodole sme spoločne s ostatnými kráľovstvami kreslili myši na hody kockou, chytali figúrky človeče pod misku, fúkali ping-pongovú loptičku po stole, hľadali stratený peniaz, snažili sa trafiť partnerovi po rukách či licitovali pantomímovský prejav dobrovoľníkov.
Deň tretí (pondelok)
Po raňajkách sa deti v stodole za pomoci vedúcich pripravovali na servítkovú techniku. Z nanukových paličiek najprv spájali lepidlom podklad, na ktorý o niekoľko dní trpezlivo nanášali obrázky zo servítiek.
Neskôr nasledovalo predstavovanie jednotlivých dedín. Obyvatelia každej z nich rozpovedali kráľovskej rodine príbeh o vzniku svojho sídla. Niektoré pamätali veru i slávne časy Svätoplukove. Na konci príbehu prezentovali feudi svojmu panovníkovi aj dedinský erb. Ten pozorne počúval a spravodlivo nadelil všetkým zlatky za ich rozprávanie.
Ďalšiu časť programu vyhlásil kráľovský hovorca. Deti sa rozdelili vrámci dediny na návrhárov, konštruktérov a pomocníkov. Každá skupina dostala skielka. S nimi museli zájsť ku kupcom a u nich ich vymieňali za suroviny. Kupovali mačku vo vreci. Ak vybrali nesprávne, smeli si nákup vymeniť s obyvateľmi iných dedín. Potom nasledovala výroba predmetu pre kráľa. Predlohu kreslili návrhári. Táto išla ďalej a bez komentára do rúk konštruktérov a ich pomocníkov. Veru i ja som sa zapotila pri dešifrovaní jednej z týchto kresieb. Za vyrobené predmety sa opäť odmeňovalo zlatkami.
A to už hlas trúby oznamoval, že do kráľovstva vpadli zlí Tatári. Nárokovali si ženy, psov a pozemky. Ak chceli poddaní nevítaných hostí vyhnať, museli si s nimi merať sily. Najprv v lese, kde o záchrane kráľovstva rozhodovali hody kockou a svižné nohy feudov.
Potom bolo treba prejsť na otvorené priestranstvo. Keďže sa po chvili opäť rozpršalo, trápili sme Tatárov spoločenskými hrami a rozmýšľaním v stodole.
Na úplný záver večera sa na dvore organizovali štafety družstiev.
Keďže v utorok bol prvý deň, keď aj slniečko dostačujúco hrialo, vetrali si všetci povinne najprv mokré vibramy a iné prikrývky nôh pred domom.
Na tento čin sa prišla pozrieť aj najmenšia jašterička z okolia:
No a my sme konečne oslobodili chatu od prašného zamorenia. Ale to by sme vlastne mohli robiť aj desaťkrát denne – pri tom množstve topánok v predsieni a blata na okolí. Deň sme využili aj na hromadné sprchovanie detí, teda po skupinkách.
Potom nasledovali veselé hry na lúke, pri ktorých sme si trénovali všetky svaly od hlavy až po päty, brušné svalstvo nevynímajúc.
Deti sa doobeda dosýtosti vybláznili na lúke a posilnení obedom a odpočinkom išli golfovať do lesa. A aby to nemali príliš ľahké, trasa bola hore kopcom, dole kopcom, tzv. skalný golf. Potvrdzujem: ľahké to nemali...
Postupne každý z družstva triafal na vytýčenej trase lesným porastom do loptičky, kým ostatní smeli nohami robiť zátarasy, aby sa neskotúľala úplne do doliny...
skalný golf
Za odmenu ich navečer v tábore čakal prvý skutočný táborák s opekaním špekačkov a slaninky. Mňam.
K ohňu znenazdajky dobehol kráľovský radca a oznámil deťom smutnú správu. Kráľ bol na polovačke zranený diviakom a leží na smrteľnej posteli...
Deti sa s ním smeli ísť rozlúčiť. Než kráľ skonal, dal svojim deťom cennú radu do budúcnosti. Ak budú držať pokope ako prúty, nik ich nezlomí, ak sa však rozdelia, hrozí ich ríši zánik...
Jeho deti radu otca neposlúchli a ešte v tú noc si kráľovstvo rozdelili.
Streda 3.8.
Počasie rozhodlo - vybrali sme sa na výlet. Saharou som ešte nešliapala, ale asi takto horúco musí byť i na nej ...
Voda sa nám rýchlo vyparovala, a tak bolo treba v dedine nabrať novú...
A na samotný vrchol už išli iba tí najvytrvalejší ... zvyšok pripravoval paštétove chleby.
Cestou späť sme vyhľadávali i ten najmenší náznak tieňa... ...alebo inú zábavu ... ako napríklad chytanie lienok...
Štvrtok 4.8.
Doobedie začalo prípravou na batikovanie. Junáci i devy pevne zväzovali biele tričká - niekto chcel kruhy, iný pruhy, tretí sa dal na experimentovanie.
Na lúke, ktorú mali v okupácii tisícky lúčnych koníkov, sa už vysvetľovali pravidlá na RINGO. Je to taký volejbal s dvomi gumenými kruhmi.
Každé družstvo má jeden a prehadzuje ho na súperovú polovicu s cieľom, aby ho nik z protihráčov nechytil. Zároveň však musia hráči sledovať kruh, ktorý doletí z opačnej strany na ich ihrisko.
Z ďalšieho programu spomeniem:
- pranie prádla deťom
- kreatívna tvorba pohľadníc pre rodičov
- farbenie podkladov na servítkovú plus lepenie prvých servítok
- varenie krupičnej kaše
Večer, keď už deti spali, robila sa prvá, olivovozelená batika...
Piatok 5.8.
Po raňajkách si kráľovskí súrodenci spravodlivo rozdelili feudov na Šikovných, Múdrych a Pekných a rozišli sa podľa nariadenia Radcu do troch rôznych smerov. Mali si vymyslieť bojový pokrik, ktorý bude v budúcnosti reprezentovať jednotlivé kráľovstvá.
Kráľovič Šikovných umne využil na zvalcovanie vysokej lúčnej trávy telá svojich verných poddaných. Isto pritom padli za obeť aj desiatky lúčnych koníkov a iných obyvateľov kvetnatej nádhery, voňajúcej po materinej dúške a iných prírodných liečivách na stonke.
Princezná Pekná sa prezentovala v neďalekom lese jedinečnou výrečnosťou a hlasným bojovým pokrikom plašila miestnu zver za výdatnej pomoci celej svojej družiny.
Múdry kráľovič sa prezieravo schoval, aby nebol pri tvorbe zbytočne rušený a aby sa nemusel neskôr dohadovať o autorských právach ku pokriku svojho družstva.
Kráľovská kuchyňa sa zatiaľ premenila na saunu, bo sa hlavný kuchársky majster rozhodol, potešiť žalúdky všetkých. Sám trpel v neznesiteľnej horúčave, pot mu stekal cícerkom po tvári. Ale trpezlivo strážil tri palacinkové panvice, prehadzoval usilovne svoje kruhové dielka vzduchom a hotové ich posúval svojim kuchtíkom, ktorí boli polepení sladkým džemom až za ušami...
Pre veľký záujem sa kráľovský Radca rozhodol deliť palacinkovú duplu medzi poddaných formou kráľovského kvízu. (Chcel počuť, koľko strán má Ústava SR, ale pre mladších obyvateľov stačilo znať, koľko zubov alebo prstov majú v zásobe ...)
Ašokove stĺpy čakali na feudov v poobedňajšej hre. Od desiatich plachých obyvateľov neďalekého lesa potrebovali získať farebné časti správ. Tieto museli vo svojich kráľovstvách mozaikovite poskladať do správnej podoby - najmladší, teda tí bez znalosti písma, skladali kreslené príbehy zo života kráľovstva, tí starší si potrápili pamäťové bunky na správnej interpretácii známych básničiek (napr. Keď pršalo, mrholilo,... atď.). Najviac síl ich však stálo, poskladať príbeh Danky a Janky, rozostrihaný na slovíčka.
Krátko pred večerou sa Radca rozhodol pre ďalšiu obetnú hru. Feudi ktorého kráľovstva obetujú šatstvo z tela svojho na zostrojenie najdlhšej reťaze?
Ukázalo sa, že najlepšie sú šnúrkami, mikinami, ponožkami, ...teda že najdlhšie nohy a ruky sú v kráľovstve Šikovných.
V hustej večernej tme, keď už feudi spokojne oddychovali v spacákoch svojich, pripravovala Rada starších (a obetavých) stopy zvery lesnej a kreslila vlkov, medveďov, líšky, jeleňov do noci hlbokej, aby pripravila ďalšiu zaujímavú hru na sobotný deň.
Poľovníci, tešte sa!
Sobota 6.8.
V sobotu ráno sme mali mrkvové raňajky. HELP. Nastrúhať mrkvu pre 60 hladných krkov a deliť ju na chleby je teda riadna fuška…
Doobedie bolo určené na vzdelávanie sa. Aj keď sú prázdniny v plnom prúde, hlavy treba tiež občas zamestnať…
Deti sa rozdelili po jednotlivých kráľovstvách a vybrali sa postupne na tri rôzne stanoviská.
Abe v stodole učila mládežníkov rozoznávať stopy obyvateľov lesa. Na kartičkách boli odtlačky vlka, medveďa, jazveca, jeleňa a iných zvierat a vtáctva. Pozorné sledovanie a počúvanie prednášky sa vyplatilo neskôr, v poobedňajšej hre.
Pri ohnisku viazala Kačička s deťmi uzly – škótsky, rybársky, dračiu slučku, atď. Ani tu sa to nedialo len tak pre nič- za nič...
V slivkovom sade zasa Platnička a Blcha vysvetľovali rad za radom hviezdnu oblohu – Malý a Veľký voz, Polárku,…
Poobede museli ísť poľovníci naostro. Každá dedina si vytiahla svoje zviera. Štyri stopy boli základné : medveď, vlk, jeleň a kačka. Ostatné mali slúžiť ako rušičky - jazvec, kamzík, líška, vydra...
Stopy vedúci vopred rozdelili po okolitom lese. Vo viditeľnej vzdialenosti od seba na kmene stromov. Ak sa skupina správne držala svojej stopy, mala väčšinou pripravenú dráhu zbehnutú za 15 minút. Ak sa však nechali deti zviesť nesprávnou labkou, blúdili po lese aj hodinu a pol.
Večer pri táboráku bavili Šikovní ostatné dve kráľovstvá.
Nedeľa, 7.8.
Tento deň by sa dal opísať ako olympíjsky a trhový. Dve veľké udalosti. Jedna doobeda, druhá poobede. Jedna súťažná, druhá oddychová.
A konečne prišli do hry aj zlatky, ktoré deti poctivo celý týždeň zbierali a ukladali do banky.
Hry na lúke boli zaujímavé, veselé, rôznorodé, na šikovnosť, vytrvalosť, pohybové, silové - každý si mohol nájsť to svoje obľúbené a zobudiť v sebe bojového ducha.
Na niektorých stanovištiach boli prítomní aj svetoznámi šampióni z jednotlivých disciplín, s ktorými si svoje sily merali výhercovia súťaží spomedzi detí.
Začínalo sa hľadaním hrnca poslepiačky.
Najprv deti medzi sebou, potom výherkyňa so šampiónkou.
Súboj so švihadlom bol naozaj napínavý. Šampiónka musela dokonca podstúpiť dva súboje, kým sa spravodlivo rozhodlo o víťazovi.
K oddychovým disciplínam patrilo napríklad visenie akýmkoľvek spôsobom a čo najdlhšie na strome alebo beh vo vrecovom mundúre.
Aj chlapské pretláčanie nohami v pozícii "ležím na chrbte" bolo zaujímavou disciplínou. Niekedy počas hier sa úspešne rozbehli aj stávky na víťazov. Platilo sa zlatkami.
K ďalším oddychovkám môžeme zarátať zbieranie kruhov na tyč, drepovanie, preskakovanie prekážky alebo beh so sloním nosom.
Kto sa chcel dozvedieť niečo o svojej budúcnosti, zveril sa do rúk veštice a jej kariet.
Pri nasledujúcej hre si svoju prezývku vyslúžil malý Martinko. Ide v nej o stiahnutie ponožky z nohy súpera. A keď je raz táto stiahnutá, mala by sa navliecť na holú nohu a nie na druhú ponožku, pretože potom hľadá "stratenú" ponožku celé osadenstvo lúky... a o tom by vám vedel svoje porozprávať Martinko, pardón Ponožka.
Obed si deti naozaj zaslúžili. Bača prihotovil obľúbené kuracie špízy, tentokrát za výdatnej pomoci víkendových návštevníkov.
Po odpočinku nastala dlho očakávaná príprava na kazdoročné trhy. Škrt cez rozpočet nám spravilo počasie, teda dážď. Z lúky sme všetko narýchlo sťahovali do stodoly. Trhy pod holým nebom by isto mali svoju nezabudnuteľnú atmosféru, ale tovar sa míňal neuveriteľnou rýchlosťou aj v stodole.
Bolo že to radosti z dobrého nákupu... a z ešte lepšie investovaných zlatiek!
A ako každý večer pred večierkou, čítali sa deťom príbehy na dobrú noc...