Noemova archA

beží dnes za oknami v priamom prenose. Voda sa valí z oblohy, akoby mal prísť koniec sveta.

Nadnes som veľkoryso odmietla zástup, lebo 6 detí chodí o druhej na krúžok vrámci školy a ďalší traja - Severan, SWF a Tretí muškatier - šli na výlet z príležitosti konfirmácie, pričom prví dvaja boli odhlásení aj z družiny, tretí mal prísť až o druhej. Povedala som si paráda, so zvyškom deň zvládnem i sama. Lenže človek by sa nemal spoliehať na tú lepšiu alternatívu z dvoch či viacerých možností, skôr by mal byť pripravený na všetko (teda i potopu za oknami), ak už nie to horšie. Hlavne keď rodičia menia plány z minúty na minútu...

Výlet zrušili a zrazu do družiny dorazil Tretí muškatier spolu so Severanom. Nie o druhej, ale už pred pol jednou. Pozerala som na nich prekvapene a nebolo mi to teda dvakrát po vôli. V rovnakom momente sa po telefóne ozvala Severanova mama. Vraj má o tretej termín v robote a či by predsa len nemohol zostať v družine. Povedala som priamo, že som výnimočne sama (aj preto, že ho pôvodne odhlásili) a že mládenci nemajú kvôli výletu žiadne úlohy, ale ja sa nemôžem narýchlo prispôsobiť novej situácii a rozpoliť sa. Preto pred mamou i synom nahlas otvorene vyhlasujem, že pri najmenšej výtržnosti si Severan berie knihu a ide za trest čítať do skupiny kolegyne odnaproti. Ju som preventívne požiadala o výpomoc v prípade potreby už predtým.

To pre istotu, keby sa Severan staval na zadné a odmietol spolupracovať. Mama, samozrejme, súhlasila a Severanovi nezostávalo nič iné, iba tiež nedobrovoľne zahundrať dobre.

Už zakrátko nato som sa presvedčila, že pri ňom a jeho zákernosti sa človek naozaj musí pripraviť na nejakú katastrofu. Lebo kde je on, tam sa čochvíľa niečo zomelie. Po obede šli s Južanom na dvor a snáď o desať minút doleteli hore a ja som hneď vytušila, že to nebude nič s kostolným poriadkom.

- Štvrtáci z ruskej družiny nás chcú zbiť!

- Čo ste im zasa robili? - spýtala som sa zničene, spomínajúc si pritom na posledné sťažnosti od kolegýň.

- My nič - svätosväte prisahali obaja a Severan pokračoval - hral som futbal a nechtiac som loptou trafil jedného z nich.

Neverila som mu ani jedno jediné slovíčko, ale chýbali mi usvedčujúce dôkazy o jeho vine.

Poviem vám, pracovať s podobnými deťmi, ktoré vám nadrzovku hľadia do očí a vy cítite, že deň za dňom okrem iného navyše aj bohapusto klamú, to je naozaj vysilujúce. Demotivujúce. Netreba sa potom diviť, koľko učiteľov a vychovávateľov postihne syndróm vyhorenia, lebo za podobnými deťmi nie jeden raz stoja čoraz menej spolupracujúci (a ich autoritu podkopávajúci) rodičia.

Južan mu je v mnohom podobný, ale v ňom je na rozdiel od Severana i niečo srdečné, čo ho prinúti priznať občas dokonca i pravdu. Severan nie, ten bez mihnutia oka hraje radšej urazeného. Prizná sa len vtedy, ak proti nemu svedčí aspoň jeden alebo obaja jeho verní kamaráti a on tým stratí dôležitú podporu.

No tentokrát stál Južan pevne po jeho boku.

Vrámci rozhovoru spomenuli čosi o roztrhanom tričku. Ja som medzi tým ešte narýchlo odpratávala riady a zvyšky jedla. Keď som vyniesla boxy pred miestnosť a vrátila sa dnu, zachytila som koniec Severanovej vety:

- ... a mne sa podarilo vraziť mu pásťou do brucha.

Obaja sa začali škodoradostne chichúňať.

- Mládenci, a to čo má byť?!? Ak ste vystrájali vy a niekomu ste i ublížili, buďte si istí, že niekto z dozoru z ruskej družiny príde za vami aj sem hore!

Ešte som poriadne nedopovedala poslednú vetu, keď dvere otvoril (nemecký) kolega od Rusov. Ukazovákom naznačil Severanovi, aby ho nasledoval. Za jeho chrbtom som si všimla dvoch štvrtákov. Jeden z nich si pri ľavom oku pridržiaval chladiacu zmes.

- Ja idem tiež - hrnul sa na chodbu (od prírody neskutočne zvedavý) Južan - ja som bol svedok.

- No to určite! - pomyslela som si - ty by si od zvedavosti snáď praskol, keby si nemohol načúvať, čo sa bude za dverami diať...

Pri nasledujúcej konfrontácii bolo mne po predošlých skúsenostiach s nimi dvoma (a sťažnostiach na nich) jasné, že sú v tom viac než po uši, ale bez usvedčujúcich dôkazov som tentokrát radšej čušala, lebo úlohu sprostredkovateľa kompletne prebral kolega. Keď došlo na opis situácie, ako Severan vrazil päsťou štvrtákovi do tváre, zamiešal sa do rozhovoru Južan.

- Jednalo sa iba o náhodu. Čo mal robiť, keď si mu roztrhal tričko?

- Áno, presne tak! Bolo úplne nové! A vieš, koľko stálo? He?!? Ty mi teraz zaplatíš dvesto euro? - pridal sa útočník. Nepomôžem si, ale neverila som mu ani slovo o zničenej veci. Skôr to vyzeralo, že schválne zavádza a chytá sa i najmenšej slamky, len aby nevyšla najavo skutočná pravda.

- On vlastne iba zdvihol ruku v momente, keď ty si sa obrátil - pokračoval Južan.

- Áno - chopil sa prihrávky Severan - ty si vlastne na vine, že som ťa zranil! Keby si sa neotočil, moja päsť by ti nevletela priamo do tváre!

Toľko bezočivosti snáď ani nie je možné!

Rozhovor nakoniec ku ničomu neviedol, lebo štvrták si naozaj nechal nahovoriť, že na vine je on, a tak kolega musel naveľa kapitulovať a požiadať obe strany, aby sa navzájom ospravedlnili a podali si ruky.

xxx

Druháci - vzhľadom na aktuálnu situáciu s chýbajúcou riaditeľkou - majú momentálne tri učiteľky. Ich triedna ako zástupkyňa prebrala vedenie a za časť jej hodín zaskakuje tá tretia, tj.mobilná posila. Vzhľadom na aktuálne vzbury druhákov pri úlohách predpokladám, že striedanie učiteliek je na nich príliš veľa.

Francúz sa háda za každú maličkosť, Podšívka sa dnes trpko rozplakala, že jej doma s úlohami nik nepomôže, keď ich nestihne urobiť v družine (čo je i pravda) a Tichá voda - v piatok chorá - horekovala, že musí dorábať veľa úloh za dva dni. A vraj je nová učiteľka až moc prísna.

xxx

Čítala som si staršie príspevky a musím priznať, že dnes vidím naozaj veľký skok v správaní Šálku v porovnaní s úplnými začiatkami.

xxx

Maliarka naďalej odmieta chodiť domov skôr. Dnes som ju dokonca upozornila, že dievčatá sa už nevrátia zo športovej AG a tak zostane sama. V tom momente sedela v miestnosti spolu so Severanom a Tretím muškatierom, ja so zvyškom som robila úlohy vedľa a obávala sa vzniku možného konfliktu medzi nimi. Kombinácia ich troch (Južan už bol preč) je viacmenej odistená rozbuška.

- To je v poriadku, mne to nevadí - a ďalej spokojne pracovala na svojich skvelých výtvoroch z papiera. Mládenci podľa dohody zasa v kľude budovali z drevených skladačiek dráhu pre guličky. Takže obe strany boli niečim zamestnané a nevenovali pozornosť tej znepriatelenej.

Škoda, že si mama nevie nájsť ku nej cestu, lebo všetky jej malé vzbury majú podľa mojej mienky prapôvod práve v ich (niečim pokafranom) vzťahu. To sa potom nepriamo prenáša i do iných konštelácii, napr. s učiteľmi či kolegyňou od DÚ.

Ja som na ňu prísna tiež, ale na rozdiel od prvomenovaných mám možnosť tráviť s ňou čas aj pri hrách či tvorbe, kde je uvoľnená atmosféra. A môžem pred ňou hrať i šaša, teda hocijaké divadlo (minule sa tak schuti smiala, keď som napodobňovala starnúcu baletku). To veľmi napomáha v práci s deťmi, keď sa dospelý odviaže a z duše sa s nimi i vyblázni. Potom im neprekáža ani tá prísnosť. Učitelia to v tomto smere majú o dosť ťažšie. Musia si zachovať "tvár" a istý stupeň serióznosti.

Spomínam si na jednu svoju učiteľku z gymnázia. Chemikárka. Bola veľmi prísna, no na rozdiel od niektorých iných i férová a spravodlivá. Napriek tomu sme ako trieda pred ňou vždy stáli "v pozore" a inak všade drzí spolužiaci si u nej nedovolili vypúšťať do éteru poznámky ako u jej - menej prísnych - kolegov. U nej na hodinách panoval kľud.

Nuž a táto pani profesorka nás (snáď v tretej triede) sprevádzala, tuším, na zemiakovej brigáde ako dozor. Vtedy sme sa dozvedeli, že je nielen veľkým fanúšikom ping-pongu, ale že ho i rada a dobre hráva. Pár turnajov po večeroch s ňou razom zmenilo aj náš pohľad na ňu a my sme zistili, že keď nesedí práve za katedrou v triede a nepremeriava si nás prísne spoza svojich okuliarov, tak je to i super zábavná ženská!

Myslím, že po tejto skúsenosti získala u viacerých na sympatiách. Podobné zážitky nie sú veru na škodu.