Cokolada

- Katarina, to prekvapenie, co si nam slubila, ked zjeme obed...
- Aaano?
- Ma to nieco spolocne so sladkostami?
Ten tajomny ton prave doznievajucej otazky, hlava mierne dopredu naklonena, mimika tvare, velke oci a vazny hlas - to uz u neho doverne poznam a viem, ze vacsinou bude nasledovat nejaka "pecka".
- Ano, ma to nieco spolocne so sladkostami.
(Kolegyna oslavovala cez vikend narodeniny a doniesla detom cokoladky. Dohodli sme sa, ze ich rozda po obede.)
- Hm, tak to je potom zle. Ja si nemozem zobrat. Ja od vcerajska chudnem...
Najmensi, najstihlejsi, najzivsi, najpohyblivejsi zo skupiny ... a toto mi zahlasi!
(zabudla som sa ho spytat, ze aky ma vlastne dovod/motiv :-D :-D :-D )

+++

Netusim, co sa deje ... ale zazraky sa deju!!! F. sa zacina sam od seba ospravedlnovat druhym. Ako dnes pri futbale. Vsetci svorne (i z jeho druzstva) tvrdili, ze zinkasoval 6 golov v brane, on jediny vravel, ze ich bolo 5. Najprv vrieskal po detoch (to ale robi vzdy, ked je rozculeny), potom sa urazil, siel sa schovat do kuta. Po chvili sa ale vratil a vsetkym sa rad za radom ospravedlnil... (Neprotestovala by som, keby svojim spravanim nakazil aj G.)

+++

Po mojom upozorneni si uz aj ucitelka vsimla, ze G. nebadane nakuka do zositov svojich spolusediacich. Dnes aj s C. spolu odpisovali domacu ulohu z matematiky od F. Ked ma na ne upozornil, dusovali sa, ze to nie je pravda, ale ked som zistila, ze maju tie iste chyby... vyhovarali sa, ze to moze byt nahoda. No na podobne nahody uz moc neverim (hlavne, co sa G. tyka)