Ďalší odchádzA

Dúfam, že mu odchod pomôže konečne nájsť samého seba. Vo viacerých ohľadoch. Mne zaisto o dosť zľahčí prácu.

Pretože jediné dieťa, ktoré sa mi nepodarilo absolútne ničím zaujať, je Tretí muškatier. Najufrfľanejší, nekooperatívny, lenivý, bez zmyslu pre humor, bez fantázie a v konfliktných situáciách nebezpečne výbušný. Jedinou jeho výhodou bolo, že sa do kofliktov s chlapcami nepúšťal rafinovane a zákerne, ako to praktizujú Severan s Južanom. Uvedomoval si, že väčšina z nich je telesne zdatnejšia než on a preto by mohol sám čosi schytať od silnejších. Zato ku dievčatám sa rád správa arogantne, opovrhuje nimi. Asi si tam potrebuje dokázať svoju "moc". Nadradenosť. Ale v podstate zasa jedná inak než Južan a Severan. Kým Južan sa doslovne vyžíva v "koketovaní" s nimi a Severan sa rýchlo pridá, len aby niečo nezmeškal, vyhýba sa im Tretí muškatier veľkým oblúkom a pustí sa s nimi do konverzácie maximálne tak v hádke. Pritom je zaujímavé, že kolegyňa tvrdila mnohé z predošlého popisu i o jeho sestre. Nebola výbušná ako brat. Rok som ju zažila i ja, keď som začala v družine pracovať ako pomocná sila. Z vtedajšej partie dievčať bola ona jediná šedou myškou. Či sama provokovala druhých, si už nepamätám, ale spomínam si, že kolegyňa opakovane riešila nezhody medzi ňou a spolužiačkami. Vraví sa tomu Zickenkrieg. I matematika jej robila problémy. Navyše kolegyňa nedokázala nájsť ani spoločnú reč s ich mamou. Na to sa sťažovala aj bývalá triedna učiteľka Tretieho muškatiera. Priznávam, ani my dve sa navzájom nevrháme kolo krku, keď sa stretneme, ale na rozdiel od dvoch predošlých som mala pocit, že so mnou sa aspoň občas radila ohľadne svojho syna. Hlavne keď sme riešili jeho nechuť, čo sa vypracovania domácich úloh týka.

Čo tým chcem ale povedať... toľko zhôd v názore viacerých osôb (na jednu rodinu) už niečo znamená....

Za naše dva spoločné roky som si v rozhovoroch (medzi deťmi navzájom) a z niektorých domácich úloh všimla/pochopila, ako chlapec neskutočne trpí skutočnosťou, že otec pracuje vyše 400 km od Mníchova a na striedačku sa navštevujú počas víkendov, prípadne prázdnin. No Tretiemu muškatierovi to nestačilo. Veľmi lipne na otcovi. S mamou si až natoľko nerozumie.

Nezabudnem na jednu príhodu z minulého roku, keď Trojlístok dobehol po vyučovaní do družiny. Krátko nato prišla i Južanova mama, aby niečo dôležité oznámila synovi a zasa odišla. Syna však nechala naďalej u mňa. Zrazu sa pootočil ku Severanovi a vzrušene na celú miestnosť zvolal:

- Si predstav, čo povedal Tretí muškatier!!! Vraj má radšej moju mamu než svoju!!!

- No určite! To nemôže byť pravda - nesúhlasil Severan.

- A prečo nie? - prerušil ich Tretí muškatier - je to pravda. Povedal som to. Jeho mama je o dosť milšia než moja!

- No vidíš! - nedal sa Južan.

Zaujímavé pre mňa je, že podobne rozpráva o svojom otcovi i Severan. A presne to isté som počúvala i u jeho sestry. Obaja tvrdili, že je divný, prísny, že si s ním nerozumejú. Príbehov so Severanom je tu dosť, tie z ročníka jeho sestry som si zapisovala väčšinou do zošita. V tých časoch som bola málokedy chorá, ale občas za mňa zastupovali kolegyne a sťažovali sa, aká je sestra chladná a arogantná. Áno, mala v sebe čosi tvrdé, ale od momentu, keď si ju niekto niečim získal, mal u nej vyhraté. Z dievčat mi bola najlepšou pomocníčkou a oporou. Zapájala sa do riešenia sporov medzi spolužiakmi a dokázala byť nestrannou. (Druhým nestranným bol Viktor.)  Už som ju dávnejšie nevidela, ale vždy keď sme sa stretli, ako jediná sa mi vrhla do náručia a srdečne ma vystískala, čo v Nemecku vo všeobecnosti nie je zvykom na profesionálnej úrovni (u niektorých ani privátne nie).

Nuž ale nazad ku Tretiemu muškatierovi. Čo nakoniec primälo rodičov, aby konečne riešili situáciu, netuším. Môžem iba tipovať jeden z dôvodov - aj podľa toho, čo mi posledne prezradila jeho učiteľka - mama vraj kladie až prehnane vysoké nároky na jeho školské výsledky a ďalšie vzdelanie. Bavorsko je pritom v Nemecku požadované za jednu z dvoch spolkových republík s najnáročnejším systémom. Veľa rodičov rieši zlé známky svojich detí presťahovaním sa do inej spolkovej republiky. Rozdiel môže dosahovať až neuveriteľné tri stupne. Zo štvorkárov/päťkárov sa inde zrazu stanú jedničkári/dvojkári. Jeho posledné známky im možno nedávali spávať a mama ho častejšie brávala z družiny na súkromné doučovanie. Nechuť k úlohám, akú pozorujem u neho pravidelne, som tuším u iných detí na našej škole ešte nezažila. Z neho sa pritom stáva až ekrazit, ako ho znervózňuje rozmýšľanie. Keď mu napr. poviem, že malú násobilku musí ovládať spamäti a tam mu výsledky neprezradím, tak doslovne zúri.

Pre mňa budúci rok úlohy s nimi ako štvrtákmi i tak odpadnú - vďakabohu - ale známky mu to nijako nezlepší, keď mu chýba akákoľvek motivácia. No a puberta sa tiež pomaly blíži.

Včera sa o sťahovke rozprávali chlapci medzi sebou, no neprikladala som ich debate príliš veľkú váhu, lebo to všetko vyznievalo akosi zahmlene pre mňa a už v minulosti rodičia túto možnosť nevylúčili, no doteraz sa nič nedialo. Dnes mi informáciu potvrdila šéfka. Mama preposlala mailom výpoveď od septembra.

Vrámci tohoto tropického týždňa sa konali dnes i Bundesjugendspiele. Pre našu školu v Anglickej záhrade. Namiesto vyučovania deti športovali. Neistá sa pravdepodobne neodvážila vypýtať včas na záchod a pocikala sa. Našťastie sa mi hneď po príchode do družiny priznala. Bolo jej to nepríjemné, tričko si celý čas sťahovala až po kolená, aby zakryla viditeľnú pohromu. Prvý návrh - obliecť si športový úbor - stroskotal na dĺžke a materiáli, v ktorom by sa zaživa uškvarila. Momentálne máme v miestnostiach aj do 30°C!!! Nuž som navrhla, že zavolám rodičom, či jej nemôžu priniesť niečo na prezlečenie. Zdráhala sa a ja som si spomenula, že mama prednedávnom opäť začala pacovať a nechcela som jej pridávať ďalší zbytočný stres. Ako posledná možnosť zostávala kolegyňa odnaproti. Môj guru a zásobáreň (takmer) všetkého, na čo si len spomeniete. Objavila u seba jedny chlapčenské boxerky, ktoré veľkosťou sedeli a pokiaľ si ich človek bližšie neprehliadal, kľudne by uveril, že sa jedná o dievčenské kraťasy.

Ja šťastná nazad do triedy, že pre ňu mám niečo suché a ona že NIE!

Nuž tak som použila fintu fň:

- Pozri, celý čas si ťaháš tričko až ku kolenám. Sama sa necítiš príjemne. Vidím to na tebe. Navyše to v týchto horúčavách začne zachvíľu nepríjemne zapáchať a pre pokožku to tiež nie je žiadna výhra. Mohli by sa ti na nej vytvoriť vyrážky ako alergická reakcia.

- Ochoriem? - pozrela na mňa vyľakane.

- Ale kdeže! Iba si teraz oblečieš toto tu a ja rýchlo premyjem tvoje kraťasy!

Naveľa sa nakoniec predsa len nechala prehovoriť. Nadšenie síce vyzerá inak a asi minútu sa ešte tvárila nespokojne, ale potom bolo všetko ok.

Napriek zničujúcim Bundesjugendspiele sa chlapci rozhodli hrať futbal.

- A to ešte vládzu? - nevychádzala z údivu učiteľka odvedľa.

- Nielen chlapci, oni so sebou dokonca vzali i dievčatá!!!

Tie boli hrou nadšené. Aspoň tak mi to prerozprávali, pretože keď som doupratala miestnosť po obede a chcela ísť za nimi, rozrazila si Amazonka kolená.

Nuž sme šli spoločne nazad do triedy.