Do prázdnin nám chýbajú dva týždne
a ja pociťujem neskonalú vyčerpanosť. Z toho, ako sa zakaždým čosi po...kašle a ja už rok a trištvrte bojujem s nepriazňami osudu. Vlastne odvtedy, ako som prebrala túto (počarovanú) skupinu. No dnešný deň začal výnimočne (a pre všetkých zúčastnených) dobrou správou. B mama sa sťahuje so synmi ku svojim rodičom do inej spolkovej republiky, a tak dáva výpoveď od 1.septembra. Božie mlyny melú pomaly, ale isto... a tak možno i pre B svitá na lepšie časy (Kündigung wegen Eigenbedarf)
Rumuckl (spolu so Šálkom) nakazila ďalšie dve spolužiačky. Najprv Amazonku a teraz i Túčoveľazje. Určite už tušíte čím. Začína to byť s ich škriekaním na nevydržanie. Po každom napomenutí stíchnu na tri minúty, aby v štvrtej odštartovali nový pokus. A do toho momentálne beží na škole tzv. Trommelprojekt. Vedie ho ten istý Brazílčan, ktorý bol už pred 10 rokmi v Michaelovej škôlke. Takže s kšeftom brazílskeho rytmu v chladnom Nemecku úspešne napreduje. Alebo sa iba pretĺka, ako sa dá.
Učiteľky sú nadšené, ako deti na jeho hodinách skvelo spolupracujú. Tak áno, obe strany sú na 2 hodiny oslobodené od normálneho vyučovania, čo znamená i menej úloh. Len potom by som ich rada pozvala počúvať to nekoordinované a nekonečné bubnovanie u nás v družine. Minimálne desať detí a každé prezentuje iný, predovšetkým svoj vlastný rytmus. Už iba týždeň-a-čosi vydržať a nezblázniť sa. Kurz skončí a nás čakajú - bum-barasa-bum-bum-bum - krásne dva týždne na regeneráciu...
Druháci sa momentálne pasujú s rozkazovacími vetami. Na DÚ dostali papier s 8 obrázkami, pričom ku každému mali vymyslieť nejakú vhodnú Tu dies! Mach das! vetu, ktorá by vystihovala podstatu kresby.
Pôvodne som si papier odfotila ako podnet na doučovanie s Afričanom.
Keď som zbadala vyplnené riadky Podšívky, nevedela som, či sa smiať a či plakať. Teraz ľutujem, že som si práve výsledok jej práce nezdokumentovala ako dôkazový materiál!
V prvom momente ma šokovalo množstvo chýb. To vlastne neboli chyby, to bol kompletne chýbajúci pravopis!!!!!! Na jednej strane písala ako Indián (alebo Inuit?) = celávetavjednomslove, na strane druhej sa priklonila ku metóde píš ako počuješ (a máš smolu, ak si hluchá ako patrón). A aby toho nebolo málo, v dvoch vetách sa rozhodla udeliť nám lekciu z rečí zvierat. Pamätám si, že pri slonovi napísala čosi ako: Trohoho.
Pre mnohých to možno bude znieť ako bohapusté vymýšľanie, ale vedzte, že nasledujúci rozhovor skutočne takto prebiehal:
- Prosím ťa, to je aká rozkazovacia veta? - spýtala som sa jej zhrozene a prstom ukázala ku hrubokožcovi.
Zahľadela sa pozorne na papier.
- Máš pravdu! - zhrozila sa takisto a rýchlo upravila pôvodné Trohoho na uTröhohö a doplnila nielen chýbajúci výkričník, ale i vysvetlenie ku zmenám - lebo slony trúbia takto.
Nedostatok bujnej fantázie sa jej teda uprieť nedá! Ona je vlastne jej studnicou na rozdávanie pre všetkých menej vynaliezavých.
Ten druhý, podobný nezmysel som v údese radšej vymazala zo svojej pamäte. (Aby som neskôr nedoplietla Afričana.) Jednalo sa o nasledujúcu kresbu v poradí. Keď som sa jej spýtala, prečo píše nezmysly, odvetila:
- Vieš Katarína, ja sa neviem rozhodnúť, o akého tvora sa vlastne jedná. Je to medveď? Alebo snáď pes?
- Áno, tá kresba nie je príliš vydarená. Ale ty nemáš za úlohu popísať, ako na nej tie tvory vyzerajú alebo identifikovať, čo sú zač. Ani si ku nim vymýšľať neexistujúce pazvuky. Ty im musiš vymyslieť vhodnú reakciu ako v bájke či rozprávke a vo forme rozkazovacej vety ku tomu, čo práve robia, resp. nerobia.
Trpezlivo som sa ju snažila naviesť na správnu stopu. Potom som si ju vzala na prehovorenie do duše po x-tý krát.
- Pozri, mne to môže byť úplne jedno, čo stváraš a kam to ne-/dotiahneš svojimi kúskami. Ale nie je mi to jedno, keď vidím, že si schválne provokuješ o zlé hodnotenia, lebo hlúpa nie si. Preto mi teraz povedz, či si týmto výtvorom zasa raz chcela dráždiť pani učiteľku alebo naozaj netušíš, aké more chýb tam je.
- Ale ja som iba písala, ako počujem.
- Áno, takto je vám to (nesprávne) vštepované v prvej triede, keď ešte neviete poriadne čítať a nepoznáte slová v písanej forme. Ale na konci druhej triedy už musíš inak pracovať. Veľa čítať a vtĺkať si do hlavy správny pravopis. Tak ako, dokážeš si chyby opraviť sama?
- Nie - smutne na mňa pozerala a tentokrát som nadobudla pocit, že záblesky rodiacich sa sĺz v jej očiach sú úprimné.
- V poriadku. Na papier ti napíšem správne verzie. Ty si ich pozorne prečítaš, je mi jedno či raz alebo viackrát. Keď budeš mať pocit, že si si všetko zapamätala, prepíšeš to celé ešte raz spamäti na svoj papier. Ja zatiaľ vygumujem pôvodné vety. A potom si opäť spoločne prejdeme výsledok.
Výsledok bol omnoho lepší než jej prvotina, no stále nie bezchybný.
- Vieš, Katarína, my hrávame pred spaním s mamou takú hru. Každá z nás má tri životy, teda ja mám vlastne štyri, lebo som menšia. Čítame si z knihy a potom hláskujeme slovíčka. Tá, ktorá spraví chybu, stratí život.
Nuž pri poslednej úlohe by nadobro skonala hneď po prvom slovíčku!
napísala som jej na papier chybné slová
kolegyňa alias mŕtvy chrobák
zranená Indka z piatku zostáva v nemocnici
v piatok u nás po búrke kľud - opäť PoSi č.1 - aká príjemná skupina
konflikt z gymnazistami - kradnuté lopty - vleteli ku nám do školy - všetkých si vás odfotím!!!