Domáce úlohY

V dnešnom uponáhľanom svete sa minimálne v Nemecku i učivo vtĺka deťom do hláv ako z rýchliku a ja sa niekedy nestačím čudovať, aká nekompetentná osoba vymyslela zadanie toho ktorého príkladu. Či vôbec v poslednom čase videla naživo dieťa a či má nejaké skúsenosti alebo predstavy, v akom veku dokáže to malé stvorenie pochopiť, čo sa od neho vyžaduje. (Minule v TV ukazovali fínsky systém a ten sa zdal byť o dosť rozumnejším.)

Aby napr. na začiatku tretej triedy deti riešili niečo, čo sme za mojich čias robili v prvej triede gymnázia... (a to podotýkam, že prevažná väčšina detí na našej škole sa môže hlásiť ku tým nadaným s vhodným zázemím, čo sa minimálne vzdelania týka).

Načo ich však zaťažovať niečim, čo ešte aj tak bez našej pomoci samé nezvládnu, na druhý deň si už ani len nespomenú, ako sa dopracovať ku riešeniu a iba tým zabili čas, ktorý by vhodnejšie investovali, keby si upevňovali základy. Tak ako sme to kedysi do nemoty robili my. Potom by si i staršia generácia ušetrila vety, že dnešná mládež nič neovláda. Ani nemá ako pri podobnom spôsobe výuky pod tlakom nevhodných osnov. Odhliadnúc od ďalšich sprievodných faktorov, ktorých analýzou sa nemienim teraz zaoberať.

Občas sa stane, že sa podobné nezmyselné výplody náhodou vyskytnú vo viacerých triedach. To potom v čase robenia úloh vyzerá u nás ako v úli a my s kolegyňou sa môžeme potrhať, aby sme stíhali do reči detí preložiť krkolomné zadania. Ako napr. posledné dva dni.

A do toho dostali prváci prvú úlohu na čítanie. Najrýchlejšia z dievčat býva Amazonka (už parkrát tĺkla chlapcov, ale teda tak, že som oči otvárala, nuž mi to pomenovanie na ňu pasuje), po nej sa hlási Táčoveľazje. (Nepomôžem si, ale každý deň pri obede si s kolegyňou spomenieme na jej mamu, ako sa na rodičovskom obávala, či jej dcéra nehladuje, lebo domov vraj chodí lačná a stále tvrdí, ako jej v družine nič nechutí. Netuším, akou premenou prechádza v mníchovských uliciach, no u nás nieto väčšej kyseliny. Dupla dva-trikrát denne je u nej bežná vec. A teda zje za drevorubača.)

S čítaním nemali oni dve žiadne problémy, veď sa jednalo o šesť jednoduchých viet typu: Mimi je v/pri (obrázok) ... Mimi ist im/am

Ako posledný končí úlohy z ich triedy Šálka. Vždy pri nich neskutočne vymýšľa, výhodou však je, že ich chce mať ukončené a i pri tom vymýšľaní prevláda u neho istý pocit zodpovednej práce. Len ten výsledok tomu možno nenasvedčuje, lebo kým sa ku nemu dopracuje, je všetko 1000x gumované a podľa toho to i tak vyzerá.

No a včera mi chcel aj predčítať. Neprotestovala som po skúsenosti s jeho dvoma rýchlymi spolužiačkami. Vravím si: šesť viet = max. dve minúty. No mýlila som sa. Rada by som vedela, čo mu práve vírilo hlávkou a ako si vlastne také čítanie predstavuje. Lebo absolútne ignoroval texty autora a tvrdohlavo produkoval svoje vlastné.

Chvíľu mi trvalo, než som ho donútila správne prečítať MIMI. Jazyk mu však pravidelne skĺzal do MAMA. Za nasledujúce ist chcel dookola použiť niektorú z možných variant: sedí/stojí/leží/ide... Podľa toho, čo sa najlepšie hodilo ku obrázku na konci vety.

Z dvoch minút sa ku koncu vykľulo aspoň desať. Pri šiestej vete som s utajovaným úsmevom na tvári kapitulovala.

- Tú prečítaš ako bonus doma mame alebo tatovi!

(Nech aj oni vedia, že im doma vyrastá budúci nádejný textár.)

Za celý ten čas sa o dve lavice ďalej uchechtával Afričan. Takým tým spôsobom he-he-he, on to nevie... Spolu so Šálkom a Tichou vodou boli vlastne poslednými troma v triede. A úškľabok mu veľmi rýchlo zamrzol, keď som mu oznámila, že text, čo dostal on, nebude čítať doma, ale teraz a tu spolu so mnou. Lebo mama mu s odpoveďami na otázky na konci článku nepomôže.

Správne som predpokladala, že i u neho padla kosa na kameň. Keď sme osameli, prehovorila som mu do duše, že už si nikdy viac neprajem, aby sa posmieval druhým, ak sám nepodá stopercentný výsledok. A ani potom nie!

Je to pohľad pre bohov (a kameru) sledovať jeho tvár s navon vytočenými, mäsitými perami. Striedali sa na nej všetky možné pocity viny a čo ja viem čoho ešte. Ale už to nie je urazená odutosť ako kedysi na začiatku. Už vie, kedy prestrelil...

A tak poctivo čítal. Kým správne nevyplnil, čo sa od neho vyžadovalo.

Na konci som mu znovu pripomenula, že odteraz budeme čítať pravidelne. Kým zo zajakávania neprejde na plynulú reč! Lebo od správneho zvládnutia textu závisí všetko ostatné.

-----

Pôvodný text, ktorý som omylom zašpajchrovala inde:

V dnešnom pretechnizovanom svete je i učivo deťom vtĺkané do hláv ako z rýchlika a pár osôb, ktoré tvoria osnovy, sa minuli zamestnaním alebo žijú na opustenom ostrove, kde majú deti zakázaný prístup. Inak si neviem predstaviť, ako môžu do obehu pustiť niektoré zadania úloh, ktoré nezodpovedajú veku či vývojovému stupňu ich malých riešiteľov.

Keď sa potom niečo podobné dostane ku nám, vyzerá to u nás v čase robenia úloh ako v úli a my sa s kolegyňou môžeme roztrhať, aby sme stíhali dovysvetľovať aspoň podstatu zadania.