Domáce úlohY

Minulý rok som skupinu pri domácich úlohách musela deliť, lebo to, čo vystrájali Južan, Severan a Tretí muškatier sa nedalo skombinovať so zvyškom skupiny, Podšívkinym bratom a mojou vtedajšou kolegyňou.

Tento rok sa počet detí pri úlohách zvýšil, delenie tým pádom nepripadá do úvahy, Afričan a Francúz sa navyše čiastočne zlepšili v správaní a moju terajšiu kolegynku deti akceptujú, nuž som hneď na prvej hodine rázne stanovila pravidlá, podľa ktorých budeme tento rok pri DÚ fungovať.

Dievčatá prváčence sú skvelé a z dvojice chlapcov - to čo neviem o jednom z nich (lebo je tichý a usilovný) si vynahrádza Šálka upútavaním pozornosti, ale tým, že nemá žiadnu podporu od spolužiaka či starších detí, tak sa dá hravo zvládnuť. Aj vďaka skutočnosti, že naozaj zatiaľ napriek všetkému pracuje poctivo.

Včera napríklad precvičovali v matematike písanie 4-ky. Šálka už mal úlohu o rozmere A4 kompletne hotovú, keď som ja náhodou pretočila stranu, kde stálo cvičenie, čo písali na hodine a objavila odkaz učiteľky, ako presne má tú 4 písať.

- Asi ťa nepoteším, ale pani učiteľka ti sem napísala, kde si doobeda robil chybu. Bohužiaľ to vidím iba teraz a nezostáva nám nič iné, iba stranu vygumovať a začať odznovu.

- Ukáž ... mhm - zamumlal chápavo a podarene tým svojim hrubým hláskom. Nebola v ňom štipka protestu, skôr uvedomenie si chyby a snaha napraviť ju. Podobné momenty využívam, kým sa dá, teda kým je cítiť snahu spolupracovať, a pomáham napríklad gumovať. Keď dokončil nemčinu, vzal si opäť matematiku a ja som sedela pri ňom po celý zvyšný čas (ostatné deti už boli hotové) a chválila ho za každú správnu štvorku.

A on si ešte sám po sebe opravoval tie, ktoré sa mu ani pri druhom pokuse nepozdávali.

---

Včera som vzala prvákov po prvýkrát na menší výlet do Anglickej záhrady a teda prejsť ten kus cesty od školy do parku a potom i nazad so Šálkom je istým spôsobom dobrodužstvo. To ako keby okolo človeka skákala gumová loptička ala perpetum mobile. Napriek všetkému však amplitúda výkyvov neprekročila hranicu, ktorú som mu povolila. Ale ich priebeh dokážem vyhodnotiť až na samom konci. Dovtedy musím byť neustále v strehu...

Pri jednom takom úlete sa zrazu obrátim čelom vzad ku deťom a on stojí na prahu dverí do kuchyne jednej talianskej reštaurácie.

- Šálka, čo tam stváraš?!? - zvolám prísno.

- Minule sme tam boli s mamou a oni mi dali keksík. Tak som sa šiel spýtať, či dostanem i dnes!

Ešteže je na danej ulici iba jedna reštaurácia :))

(na vlnách Eisbachu - Šálka ako komentátor športových výkonov)

---

Nuž ale nazad ku úlohám.

Morálka mojich tretiakov skĺzla tento rok do pivnice. Prechod z druhej do tretej triedy dáva mnohým zabrať. Kým v druhej triede pociťujú ešte istú voľnosť, štartuje sa v tretej už naostro. Prvý pocit zmeny dochádza hneď v úvodný deň, keď sa za katedrou zjaví nová triedna učiteľka. To je nepísaným pravidlom - vždy po dvoch rokoch.

A potom sú zrazu zavalení kvantom úloh. Kým u mladších ročníkov naďalej vidia ľahké zadania, považujú svoju tretiacku násobilku za koniec sveta. Asi veľa robí i skutočnosť, že medzi tretiakmi mám tento rok iba chlapcov. Rozumej žiadne svedomité dievčatá, ktoré by ich ako tak spacifikovali pri vymýšľaní. (Hoci o rok s Podšívkou to nevidím o nič lepšie - tam píšu úlohy o dosť poctivejšie Afričan s Francúzom.)

A tak s nimi vediem každý deň boj. S ich klamstvami, čo sa úloh týka.

Samozrejme, že začínajú verziou "dnes sme žiadnu úlohu nedostali" alebo "túto úlohu nám pani učiteľka vyslovene nakázala robiť doma!".

Tak som ich minule prekvapila svojou verziou:

- Zašla som za vašimi spolužiačkami ku kolegyni na druhom poschodí a na domácú úlohu máte nasledovné:... - a vymenovala im, čo mi dievčatá nadiktovali.

Slabiky protestu im viditeľne zostali trčať zaseknuté kdesi v hrdle. Namiesto súvislých viet začali koktať a potom sa už iba spôsobom "prichytení pri čine" rozosmiali.

A tak si v piatok vymysleli novú taktiku.

- Katarína, veď je víkend. Pani učiteľka povedala, že úlohu môžeme písať v sobotu alebo v nedeľu.

- Ok, zbaľte si veci. Ideme znovu za dievčatami.

- Katarína, ja neviem, čo ona povedala dievčatám. Možno niečo iné. Ale mne naozaj dovolila robiť úlohu cez víkend - svätosväte prisahal Severan. Len tú paru, čo mu stúpala z úst, nestihol zaregistrovať.

- Áno, mne povedala presne to isté - pridal sa Južan.

- V poriadku. Keďže dievčatá nevedia, čo povedala vám, ideme teda hľadať priamo vašu triednu!!!

V tom istom momente sa im klamstvo rozsypalo na tisíc kúskov. Obaja sa ozvali, no každý s inou verziou.

Kým Južan hneď so smiechom doplnil - no dobre, vymýšľali sme si a nevyšlo nám to - Severan ešte stále zostával pri svojej pôvodnej.

Keď si uvedomil, čo priznal kamarát a zbadal môj prísny pohľad, sklapli mu uši a pobral sa radšej písať úlohu dobrovoľne v piatok a v družine.