Ešte 4 dnI

... a sú tu ďalšie prázdniny. Nádherné dva dlhé týždne. Dnes sa v podstate neudialo nič, čo by stálo za spomienku či záznam. Myslela som si, že decká budú divoké, lebo piatim odpadol pondeľňajší športový krúžok a zároveň sa zopsulo počasie, ale dalo sa.

xxx

Ale predsa som sa musela smiať na jednej krátkej príhode mimo mojich detí. Týkala sa najdivokejšieho mládenca zo skupiny odnaproti. Pred tromi rokmi, keď nastúpil ako prvák do školy, bol pre mňa najnesympatickejším dieťaťom. (Kto si podobné pocity prizná, ale nedokáže si ich odfiltrovať iba pre seba, nemal by pracovať s deťmi.) Nuž a dotyčný si vytvoril okolo seba partiu prisluhovačov z troch spolužiakov (jeden z nich mi zlomil prst), ktorí spĺňali podmienku "nemám vlastný názor, ale vyplním všetko, čo rozkáže boss". Spolu boli neskutočne drzí, divokí a naschvál vyvolávali stále a všade iba eskalujúce konflikty.

Okrem iného je to presne ten mládenec, o ktorom som raz pridala krátku story, ako si ho na dvore odchytila a vyfackala mama jednej jeho spolužiačky (a to už je čo povedať), lebo jej vraj stále robí zle.

Asi pred týždňom-dvoma som na jeho adresu čisto náhodne oslovila jednu z dvoch jeho družinárok.

- Zdá sa, že podrástol a trochu skrotol. Aspoň ja mám taký pocit, ale je i pravdou, že už ho až tak často nevidím, keďže má dlhšie vyučovanie.

- Čoby, naďalej je taký divoký ako kedysi. Stále sa musíme zdržiavať v jeho blízkosti a jastrabími očami sledovať, čo robí. Lebo kde je on, zaisto je skôr či neskôr i nejaká zvada alebo bitka.

Nuž a dnes cestou na dvor sa nám nečakane skrížili cesty. Spolu s kumpánmi leteli dolu schodmi s vetrom opreteky. Delilo nás polschodišťa, keď sa zrazu potkol a spadol. Zostal ležať na zemi, tvár vykrivil do bolestného úškľabku a rukou si chytil pravé koleno. Roky praxe nás naučili odhadnúť vážnosť situácie, preto som ihneď zaregistrovala, že po predošlom páde zatína veru zuby. Zbadal ma, až keď som sa mu prihovorila.

- Môžeš sa postaviť? Mám ti nejako pomôcť alebo doniesť chladiace vrecúško?

- Nie, nie je treba - odvetil nie príliš presvedčivo.

- Ak ťa noha bolí, odvediem ťa radšej nazad do triedy a boľavé miesto schladíme.

- Nie, nebolí - snažil sa potvrdiť svoje slová akým-takým výskokom a rýchlo sa pratal preč.

Vzápätí nato sa o polschodišťa vyššie zjavila jeho družinárka.

- D práve spadol na schodoch a podľa výrazu jeho tváre asi i bolestivo. Keď zídeš dole, pozri pre istotu na neho, či je všetko v poriadku - informovala som ju, ako mi svedomie kázalo, hoci som nemusela príhodu ani len slovíčkom spomenúť.

Na jej adresu a ku jej odpovedi musím pridať informáciu, že je to neskutočne ochotné žieňa s velikánskym, dobroprajným srdcom, ktoré si ma získalo hneď, len čo som ho (žieňa) spoznala. A hoci sa profesionálne správa na jedničku a nebojím sa dať za ňu ruku do ohňa, medzi nami dvoma si ani ona neodpustila poznámku na adresu divocha:

- Ak ti mám pravdu povedať, som rada, že pri všetkých jeho výčinok tentokrát niekto tam zhora potrestal práve jeho. Necháp ma zle, ale ten čert tiež potrebuje odniekiaľ príučku ako kompenzáciu za všetko to zlo, čo on pácha na druhých.

- Nemusíš sa ospravedlňovať. Presne chápem, čo tým máš na mysli ... - usmiala som sa na ňu s porozumením.