Ešte teraz sa musím smiaŤ
(21.júl)
Školský rok sa nám pomaly blíži ku koncu a poviem vám, už dávno sa nám tak ťažko nedýchalo ako teraz v júli. Jednak, že je po saharsky horúco, takže triedy sú vlastne maskované sauny a druhá pohroma - v budove nám práve prerábajú toalety a vŕtať smú iba a práve v čase družiny. Takže ak sa nechcem zblázniť v hluku pri 40°-ňových horúčavách, ugrilovať deti i seba na asfalte školského dvora, chodievame sa spoločne skryť do tieňa pod mohutné stromy v Anglickej záhrade.
A program sme rozšírili o čľapotanie sa v tamojších prítokoch Isaru. Keby boli deti väčšie, možno by sme sa mohli pridať i k ostatným Mníchovčanom, ktorí v týchto dňoch hromadne skáču na začiatku parku do rýchlo tečúcej vody a nechajú sa na divokých vlnách odniesť niekoľko metrov až kilometrov ďalej. Je to zábava pozorovať päťsto z vody vytŕčajúcich hláv, ktoré sa so smiechom či inak výskajúc valia dolu bystrým potokom.
My chodíme na bezpečné miesta. A deti bláznenie vo vode neskutočne zbožňujú. Sme v tieni, takže pozor treba dávať iba na prípadné črepy na dne plytčiny. Dnešný deň som sa s rodičmi dohodla, že sa ku nám pridajú a spravíme si spoločný, koncoročný piknik. Taký rozlúčkový pred prázdninami. Okrem dvoch rodín, ktoré sa z objektívnych príčin nemohli zúčastniť, prišli všetci.
Družina už oficiálne skončila, ďalej bežal piknik, keď mi jedno z dievčat donieslo veľký, sklený a hlavne ostrý črep z nejakej fľaše. Že ho našli pri hrách, keď zbierali drevo. Už to poznajú, ako vždy a všetky podobné kusy starostlivo odstraňujem z ich blízkosti, aby sa náhodou neporanili. Tak som i tento črep vzala do pravice a povedala jej, že ho idem niekam vyhodiť do smetí. Chvíľu som blúdila po okolí, ale kôš žiaden. No nebudem tam predsa pol dňa neúspešne snoriť, keď máme koncoročnú "party"! Zrazu som zahliadla za kríkmi schovaný akýsi prútený vozík a na ňom kvetináč s vyše metrovou a hustou kvetinou. Pripomínala mi tvarovo dáliu. A kvetov na nej bolo požehnane. Hľadím na tú hustú zeleň pred sebou a myslím si: teba odkiaľ a ktorý opilec ukradol a ponechal tu, opustenú a bez vody v týchto horúčavách? - Na druhej strane som presne chápala jeho konanie po nepremyslenom čine. Chodiť s takým hebedom - i keď nádherným - v takmer 35°C po hrboľatých cestičkách - necestičkách v Anglickej záhrade a s alkoholom v krvi určite nie je sranda 
Ale ... keď ťa tu už tak nechal nejaký kleptoman stáť, pomôžeš mi ako dobrý úkryt ... nechcela som to sklo hodiť niekam na zem, tak som ho zastrčila zboku do prúteného vozíka.
Pobrala som sa nazad ku skupine a ďalej sme sa bavili o všetkom možnom, až kým nenastal čas odchodu. Musela som ísť trochu skôr ako zvyšok, lebo ma ešte čakal jeden iný, dôležitý termín. Zrazu sa mamy do jednej postavili a spustili ďakovnú reč. Za všetko, čo pre ich deti robím, atď., atď. A spoza zákruty vychádza jedna z nich a pred sebou tlačí ... no hádajte čo?... predsa prútený vozík s prevelikánskou kvetinou a mojim kúskom skla. Vrátil sa ku mne ako poslušný bumerang. 