Ja som nechcel/-a, oni ma donútili

Dnes boli iba dvanásti. Hrali sa síce všetci spoločne a super, ale čo za pazvuky pri hre vydávali, to sa nedalo vydržať. Nuž som ich po obede vyhnala von na dvor. Severan dobehol ku mne, či môžu ísť do telocvične. Povedala som nie, lebo dnes sa v nej konala nejaká školská akcia a tým pádom bol vstup pre nás tabu. Po chvíli dobehol opäť, že už je vyprázdnená, tak či predsa len... Zahlásila som po druhýkrát rázne nie! Na dvore idú tie pazvuky predsa len viac do priestoru a hore k nebu a sluch mám už zaisto nenapraviteľne poškodený. Nemusím oň prísť nadobro!
Po pár minútach prišla dole i kolegyňa. Chvíľu sme sa rozprávali, keď ona zrazu zahlási, že nevidí polovicu našich dievčat, ba ani väčšinu chlapcov. Vybrala som sa ich hladať. Obišla som pol dvora a šarvancov nikde. Vyzvedala som u Podšívkinej naj-kamošky, no ani ona netušila, kam sa vyparili. Vošla som do budovy školy a do schodišťa trikrát nahlas zakričala mená dvoch nezvestných. Nakoniec som sa pobrala opäť von a zamierila do najvzdialenejšieho, zatiaľ nepreskúmaného rohu. To už ku mne kráčala rozrušene ďalšia kolegyňa a z diaľky volá, že sa schovali do telocvične a prebehli aj do gymnázia. Kúsok za ňou sa ťahali i oni. Pomaly z nohy na nohu, lebo správne predpokladali, že príde hubová polievka. Prvú porciu im uštedrila práve ona.
Nahodila som škaredý pohľad a nasrdeným hlasom sa spýtala, čo to malo znamenať.
Najprv sa snažili zatĺkať, potom mi podhodiť "vylepšenú" verziu, ale keď sa do rozhovoru nanovo zamiešala kolegyňa, museli s pravdou von. Teda s tým, čo boli ochotní priznať. Podľa všetkého ktosi zabudol zamknúť dvere od telocvične. A oni to zistili. V živote by mi nenapadlo, hľadať ich tam.
Hromadná výhovorka so sprievodným výrazom tváre "neviem napočítať do piatich" znela: oni nevedeli, že nemôžu ísť dnu sami.
- A do nemoty omieľaná veta "ak nie je vonku/v telocvični žiaden dozor, musíte prísť okamžite nazad", vám nič nehovorí?!?
- Áno, ale ...
Potom som si niekoľkých zvlášť odchytila a štyri od seba nezávisle odpovede zneli:
- No ja som tam naozaj nechcel/-a ísť, ale TÍ DRUHÍ ma prinútili/prehovorili.
Samozrejme, nik tam nechcel ísť, ale každého donútili. To je nejaký nový hlavolam pre naivných!!!
Ale pssst. V kútiku duše som sa tešila, že sa konečne dokážu hrať a vymýšľať spoločne. To ale oni nevedia, im som pohrozila prísnym trestom, ak sa niečo podobné zopakuje!!!