Jablkový džúS

Kúpila som ho včera ako prilepšenie ku narodeninovej oslave a než som ho stihla načapovať, rozpŕchlo sa pár detí kade-tade, nuž som ho odložila na ďalší deň. Dnes sme vyhnali všetkých pred obedom na dvor prevetrať sa a keď som pripravovala stôl, porozlievala som džús do pohárov. Pár minút pred jednou sa nahor dostavili prví hladoši zo skupiny. Južan sa okamžite rozbehol ku stolu a na jeden dúšok vypil celý obsah pohára. Najprv som  ho chcela stopnúť, no potom som si pomyslela, že je to vlastne jedno, kedy ho vyprázdni.

Už boli nazad všetci, ja som rad za radom rozdávala zemiakové placky, keď na mňa z rohu miestnosti zakričal Tretí muškatier:

- Katarína, to nie je fér. Všetci dostali džús, iba na našom stole je jeden prázdny pohár a Severan tým pádom nič nedostane, lebo toto je môj pohár... už som si z neho odpil - a na dôkaz ho vzápätí rukou zodvihol.

Prerušila som prideľovanie porcií a nechápavo naň hľadela.

- To nie je možné! - zahlásila som presvedčená o svojej pravde a v tom mi pohľad padol na Južana, ktorý sedel pri stole vedľa neho.

V ruke držal pohár a slastne z neho odpíjal. Čiže zo Severanovho pohára, keďže svoj vypil hneď, ako prišiel!

Do mňa akoby sto čertov vošlo, ak nie dvesto!

Povedala som mu svoje, ale tak hromovým hlasom, že sa zvyšné deti, tuším, ani len dýchať neodvážili. Toto je jedna z vecí, ktoré z duše neznášam a neprepáčim nikomu. Príhovor som ukončila oznámením, že nabudúce dostane Severan jeho porciu a on bude piť iba vodu.

Síce sa snažil chvíľu tváriť urazene, prečo práve jeho upodozrievam, ale hneď som ho uviedla do obrazu a presne mu opísala situáciu, čo robil, keď sa vrátil do triedy. Keď si uvedomil, že s rozprávkami nemá u mňa žiadnu, ani tú najmenšiu šancu, lebo som naozaj pristihla vinníka, stiahol hlavu medzi plecia, začal sa škodoradostne uchechtávať, ale inak ani nepípol. Inokedy máva 1500 spupných pripomienok.