Jedno zo stO

Dnes pojedli takmer všetky deti divé huby!!! A potom ich niekto napojil na 220! Dokonca Severan povedal: Ja sám neviem, prečo sme takí diví?

Ale zvládli sme to.

Nestáva sa často, aby Severana prišiel vyzdvihnúť otec a ešte zriedkavejšie priamo na naše poschodie. Tak som si pomädlila ruky, že ho teraz JA trochu nechám škvariť sa vo vlastnej šťave. Pred hlavou rodiny má mládenec riadny rešpekt, hoci sa na druhej strane nedá povedať, že sa ku nej s patričným rešpektom správa. Medzi nimi dvoma to často iskrí.

- Moment - zakričala som na otca, ktorý práve zatváral dvere triedy, kde robíme úlohy a rukou mu naznačila, že mám čosi na srdci. V tom momente spadlo Severanovi to jeho do gatí.

- Čo s ním chceš??? - zakričal na mňa prestrašene.

- To nechaj na mňa - nechala som ho naďalej trpieť. A myslela si pritom YES!

Za dverami som prekvapenému otcovi vysvetlila, že síce mládenci v ten deň vystrájali, ale nič také, čo by som nedokázala ukočírovať. Na záver doplnila tú hlavnú informáciu - o pripravovanom stretnutí s rodičmi pri kávičke a koláčiku.

- (Severana) práve zmáča pot z tuhého premýšľania, o čom sa tu asi tak rozprávame.

Inak vážny otec sa tentokrát schuti zasmial spolu so mnou.

xxx

Požiadala som Tichú vodu, aby mi oznámila, keď im triedna ohlási ďalší termín písomky.

- A načo to potrebuješ? Chceš vari doučovať Afričana? - spýtala sa zvedavo.

Nemala som čo pred ňou zatajovať, veď počula náš posledný rozhovor v predošlý deň.

- Áno.

- A Podšívku nie? - prekvapila ma svojou nasledujúcou otázkou.

- Nie.

- A prečo Podšívku nie? - pokračovala ďalej v spovedaní a ja by som sa rada dozvedela, či jej tak záleží na dobre (lenivej) kamarátky alebo prečo vlastne.

- Lebo obaja jej rodičia rozprávajú nemecky a môžu jej pomôcť - odvetila som, vediac že sa jedná iba o čistú teóriu. V praxi sú zamestnaní svojim podnikom a na nejaké pomáhanie pri úlohách nemajú čas (a vlastne ani nervy) - Afričanova mama ale neovláda nemčinu, a tak mu nemá ako pomôcť.

- Ahaa - zatiahla podarene chápavo a viac sa nepýtala.

Zato ja som jej musela zasa raz prehovoriť do duše, keď som sa lepšie zahľadela na jej domácu úlohu z matematiky. Krátko predtým som prísnym hlasom rozhodla, že od zajtra bude Afričan sedieť o lavicu ďalej. Aby od neho nemohla odpisovať, ako to v poslednom čase často pozorujem.

Ako vám urazene frflala!!!! Ona a odpisovať?!? To je nehorázne ohováranie!

Nuž som jej pripomenula predošlý deň. Jedna úloha bola zložitejšia a Afričan si ma zavolal na pomoc. Tichá voda zbystrila pozornosť a priam som videla, ako jej rastú uši, len aby zachytili čo najviac z nášho rozhovoru. Neskôr som sa prestriedala s pomocou i u iných ročníkov, aby ku koncu sedela v triede ako posledná práve ona. Nuž som ku nej podišla. Práve sa púšťala do matematiky. Celá strana bola prázdna, iba presne v jej strede svietilo vypísané riešenie, ktoré sme preberali s Afričanom.

- Zasa si odpisovala, čo? - zasmiala som sa.

- Kdeže! Ja som neodpisovala!!! Ja som si výsledok zapamätala a vpísala som ho tam iba teraz! - mykla urazene plecom. V snahe presvedčiť ma, že pri takom dlhom časovom rozostupe sa predsa nejedná o odpisovanie. Iba o cibrenie pamäti.

Lenže dnes som opäť zbadala Afričanove (podotýkam chybné) výsledky v jej zošite.

- A ty mi naďalej chceš tvrdiť, že od neho neodpisuješ?!?

- Jasné, že nie. To som vyrátala sama.

- Drahá moja, v malej násobilke sú čísla od nuly po stovku. Myslíš si, že z tých sto rôznych (s nulou 101) by si si vybrala presne to isté číslo ako on??? Podobné náhody sú veľmi nepravdepodobné. Keď si navyše poriadne prečítaš zadanie, zistíš, že naň vôbec nepasuje!!! Tak buď taká láskavá a aspoň ma neklam!

Z môjho rozhodného hlasu pochopila, že tentokrát prestrelila.

- Dobre, priznávam. Odpisovala som od neho...

xxx

Konečne rodičia obdržali list o aktuálnom stave personálu na škole. Nie všetky informácie tam boli podané úplne presne, ale budiž. Aspoň niečo.

Ale i podľa reakcie Tichej vody už medzi rodičmi toho zaisto šuškandou kolovalo dosť.

Tichá voda sa zasa raz rozčuľovala, aké je neférové, že tretiaci a štvrtáci idú do školy prírody a ich trieda nie. Začula totižto, ako oznamujem pomocnej sile plány na budúci týždeň, ktorý snáď bez trojlístka bude príjemne kľudný a ja tým pádom budem môcť upratovať našu miestnosť.

- Vieš, moja zlatá, to nie je neférové od vašej triednej. Ona dočasne prebrala zastupovanie po chorej riaditeľke a roboty má teraz vyše hlavy. Ona nemôže odísť len tak preč.

- Ale čoby chorá riaditeľka! Ona je iba riadne vyšťavená - umlčala ma svojou ráznou odpoveďou dobre informovaná druháčka. V liste bol riaditeľkin dlhodobý výpadok formulovaný trochu inak, nuž som nemala za potreby rozoberať danú tému do hĺbky... ona sa po dnešnom liste bude i tak dosť rozoberať doma v rodinách.