Katharina

Keď sme tvorili s jedným štvrtákom tú farebnú, papierovú kocku, hrali sa pri druhom stole dve dievčatá. Zrazu som začula buchot, ako keď spadne nejaké ťažšie sklo na zem, ale nerozbije sa. Mládenec sa otočil za zvukom a začal prváčke vyčítať, že nevie dávať pozor.
Ona je taká dosť energická, aj ju jeho tvrdenie nahnevalo a vraví: "No keď mi to niekto položí za chrbát, tak ako mám vidieť dozadu!!!"
Tak som sa zapojila do rozhovoru, pretože päť minút predtým som ten stôl stierala handrou a nič na ňom nestálo.
"A čo ti vlastne položili za chrbát?"
Katharina zoskočila na zem, vzala niečo do ruky a takým tým nahnevaným, prudkým hmatom dohora mi chcela ukázať, o čom vlastne rozprávame.
Nik netušil, že napriek pádu zostane v pohári voda. Pri jej ráznom pohybe sa voda nachvíľu pobrala na skusy do sveta, vzlietla do vzduchu a po dosiahnutí najvyššieho možného bodu sa na Katharinu spustila ako sprcha. Prekvapená dievčinka iba zaklipkala očičkami - ako ju poznám, čakala som, že sa skôr nahnevá - no ona sa začala tak schuti a srdečne smiať, že sme sa ku nej viacerí museli pridať.