Keď jeden deň sviatku narobí v rodine kopu zmätku

Dnes ku mne na dvore pristúpi mama Tretieho muškatiera a pýta sa, či je dole alebo sa hrá hore. Mne sa nachvíľu zahmlí pred očami, srdce sa rozbúcha sťa kostolný zvon a ja zmätene zahabkám:
- Ale veď on tu už nie je.
Jej oči sa rozšíria a ja zvažujem, čím a kde nastala chyba. Či som si nepomýlila dieťa a rodinu. V mysli pretáčam film dozadu a narýchlo skenujem tváre. Potom sama seba presvedčím, že nie, že som ho odovzdala možno do nesprávnych rúk, ale vrámci správnej rodiny a odpovedám.
- Vaša mama ho už vyzdvihla...
- Moja mama??? - zvolá zhrozene a ja pevne dúfam, že sa nejedná o únos (ok, preháňam), ale to už ona dopĺňa - určite tu bola pred jednou.

- Áno, približne vtedy. Asi o trištvrte.

Nato začne horekovať na pol vážne, na pol so smiechom, vrámci čoho sa vysvetlí, že si mama jednoducho zmýlila dni. Vyzdvihla ho o jeden skôr.

A ja sa ju snažím ospravedlniť.

- Na vine sú sviatky. Jeden deň voľna a človek má z toho galimatiáš!

Bohvie, komu v ten deň babka pomýlením si termínov vnucovala vnuka. Ten, na ktorý ho chcela odviesť mama, zjavne zmeškal...

xxx

Na druhý deň sa mi prišla ospravedlniť ešte i Oma (bývalá účiteľka), že zazmätkovala. Vraj práve prala, niečo sa stalo s pračkou a do toho zavolala dcéra z ordinácie, či nemôže vyzdvihnúť vnuka. Oma v tej trme-vrme nezachytila deň. Myslela si, že hneď.