Keď mi kostrč ukáže, aký som divocH
Trochu som sa obávala, ako dopadne dnešný deň. Lebo som jednak deťom v utorok zabudla oznámiť, že dnes príde na skušobné zapracovanie ďalšia nová sila a po druhé, tretiacke triedy sa práve dnes boli korčuľovať a druháci šli do divadla. To väčšinou znamená, že prídu rozkokošení nazad a nebudú mať ani domáce úlohy na ukľudnenie.
Vedieť to v deň, keď sme dohadovali termín so záujemkyňou o miesto, zvolila by som radšej iný, vhodnejší dátum.
Ako prví sa vo dverách objavili prváci, ale iba v polovičnej a ochabnutej zostave. Hneď tri dievčatá chýbali, lebo ochoreli a štvrtá síce prišla, ale deň predtým si na schodoch doma rozrazila nos a teraz vyzerala ako dobitá. Chlapci si odložili aktovky na miesto a Šálka vzápätí spustil svoj pravidelný Rambo program. Začal skákať okolo spolužiaka a kričal do toho taekwondo. Lenže už prvý skok sa mu nevydaril. Netuším, čo mu v danom momente šlo hlavou, každopádne nedomyslel techniku alebo zabudol, kde sa nachádza. Vyskočil riadny kus do vzduchu, nohami pritom spravil nožnice a namiesto, aby ich znovu rýchlo nasmeroval pod seba a dopadol na ne, nechal ich v "spoločnosti hviezd" a pristál ako vrece zemiakov kostrčou na tvrdú podlahu. Ešte počas letu si asi uvedomil, čo spravil a začula som náznak smiechu, ktorý sa v momente dopadu premenil v bolestivú grimasu. Okamžite vedel, že vytrestal sám seba, a preto ako Indián tuho zaťal zuby a snažil sa tváriť, že veď to vôbec nebolí...
Párkrát som už padla na zadok, pri oveľa nevinejších situáciách, a keďže som celú akciu odsledovala v priamom prenose, vedela som, že ho to musí sakramentsky bolieť.
Dobehla som ku nemu a skontrolovala, či sa dokáže postaviť a aj hýbať. Naďalej hral Indiána a odmietol, aby som zavolala mamu. Keď som neskôr opäť zisťovala, ako sa cíti, chceli tretiaci vedieť, čo sa stalo, a Južan po vypočutí príbehu uznanlivo vraví:
- Nóó, Šálka je veru hrdina. Ten toho veľa vydrží a nikdy neplače.
A na to prvák konkrétnejšie dopĺňa:
- Veď my sa doma s bratmi vždy tlčieme. Dokým vládzeme a prehrá ten, kto sa prvý rozplače. Ja som zvyknutý...
Aby som príbeh uzavrela, prenesiem sa časovo o kus ďalej. Po obede sme sa šli prevetrať na dvor a cestou nazad do triedy som na schodoch dobehla Šálku. Z výrazu jeho tváre a nezvyčajne pomalej chôdze som pochopila, že každý stupienok je pre neho výzvou. Bolestivou.
Nuž som mu oznámila, že tentokrát radšej zavolám mame. Tvrdil síce ďalej, že to zvládne, ale niektorí Indiáni radšej vypustia dušu, než aby priznali, ako trpia. Mamu som nezastihla. Zanechala som jej aspoň správu na odkazovači.
A teraz ku záujemkyni o voľnú pozíciu. Ešte ani nebola prítomná a už si ku mojim pôvodným pochybnostiam (na môj vnútorný hlas je väčšinou spoľahnutie) vyslúžila ďalšie mínus body. Prišla s pätnásťminútovým meškaním. V Nemecku NO GO! Vraj bola nejaká porucha na trati S-bahnu. Náš triedny profesor na gymnáziu oneskorencom, ktorí sa vyhovárali na meškajúce spoje, vždy vravel:
- MHD jazdí ráno od piatej!
Neskôr som si pozrela stránku mníchovskej MHD a v danom časovom rozpätí, nebolo žiadne hlásenie. Hmm, asi reagujem ja, popálené dieťa, citlivejšie na podobné neduhy, pretože moja bývalá kolegyňa mala s chodením načas veľké problémy. A to bývala priamo v Mníchove.
Nemci prídu väčšinou na dohovorené termíny 10-15 minút skôr. Na niečo tak dôležité, ako prvý dojem a zapracovanie s deťmi(!) som ja osobne prišla o hodinu skôr, trochu sa poprechádzala okolím, vypila kávu v kaviarni a desať minút pred začiatkom už sedela v miestnosti. A to podotýkam, že začiatok pracovnej doby pomocných síl nie je ráno o siedmej či ôsmej, keď sú spoje naozaj preťažené, ale o 12:15!!! Takže v tomto prípade u mňa výhovorky na dopravu neprejdú (keď i tu jazdí ráno od piatej). Alebo iba vo výnimočných prípadoch.
Na rozdiel od prvej záujemkyne sa tá terajšia aktívne zapájala do diania, v jednaní s deťmi bola otvorenejšia, ba až prísna, čo im v budúcnosti isto neuškodí, práve naopak. Teraz však mali taký rešpekt, že sa traja experti - Južan, Severan a B. - schovali pod stôl. Z ich strany obyčajné a premyslené divadlo, lebo zistili, že existujú i neznáme osoby, ktoré sa len tak ľahko nedajú zastrašiť a presne stanovia hranice.
A toto je to, čo hľadám, lebo predošlá kolegyňa to s deťmi jednoducho nevedela, a tak som dennodenne neriešila iba záležitosti rôzneho druhu, ale i neutíchajúce konflikty medzi ňou a deťmi. Vyvrcholilo to mojimi zdravotnými problémami v januári (takže v podstate nešťastie s prstom mi malo pomôcť dostať sa z toho začarovaného kruhu na pár týždňov von - a naozaj to pomohlo, teda až na ten dokaličený prst).