Keď mi sánka sklapne a ja sa idem sťažovať rovno ku riaditeľke

Prvýkrát som ráno krútila hlavou, keď som si prečítala správu od Severanovej mamy. Potvrdila štvrtňajší termín s dodatkom, že jeden deň trestu si už vlastne odkrútili včera.

WHAT?!? Ako prosím? Kto jej dal právo o niečom podobnom rozhodovať?!? Jej syn porušil opakovane pravidlá. Predostreli sme im konzekvencie s tým, že presný dátum určíme po plánovanom pohovore, aby všetko potrebné stihli zorganizovať. Už v tom sme im vyšli v ústrety. Prečo medzi nimi v rodine zlyhala komunikácia, netuším. Áno, odišiel domov, ale u nikoho z nás sa neodhlásil, ako to tiež vyžadujú naše pravidlá. Svojvoľne zdúchol. Ak to i bolo omylom, môže sa slušne spýtať, či sme ochotné zarátať jeho odchod ako prvý deň trestu. Ale určite nie nám svojvoľne diktovať podmienky!!!!

Ak nenaučím dieťa priznať si chybu a podľa daných okolností za ňu i primerane "zaplatiť" (v jeho prípade: i napriek včerajšiemu odchodu si odkrúti celý týždeň), tak sa nedivme, koľko neserióznosti sa nám v posledných rokoch všade naokolo hromadne množí.

Potom som dorazila do školy a tam mi sánka sklapla nadobro! Dnes mali pred nami v našej dočasnej triede hodinu náboženstva tretiaci. Keď zazvonilo na koniec hodiny, vstúpila som dnu, aby som im oznámila, že nemusia vykladať stoličky. Zalapala som po dychu, keď som zbadala neskutočný binec všade naokolo. Ústrižky papiera sa povaľovali po celej triede. Podľa všetkého niečo tvorili, ale nik z nich sa netváril, že neporiadok mieni i upratať. Preto som nelenila a zvolala na celú triedu a priamo pred učiteľkou:

- Decká, toto snáď nemyslíte vážne?!? To si aj láskavo po sebe upracte!

Vôbec ma neregistrovali. Boli navzájom zabratí do rozhovorov alebo si iba balili veci do aktoviek a pomaly začali vychádzať z triedy.

Vzápätí ku mne pristúpila učiteľka - rátam asi šesťdesiatnička - a skormúteným hlasom vraví:

- Ja ich to asi nikdy nenaučím. Ako to v podobných prípadoch robíte vy?

Prezradila som jej svoju fintu, ona odvetila, že mi ju závidí a kým som si odložila bundu a vyzula čižmy, zmizla z triedy ako gáfor.

Takto si učiteľka náboženstva predstavuje lásku k blížnemu?????? Alebo ma práve degradovala na svoju slúžku???? Nech sa nediví, že nedokáže nič naučiť deti, keď im sama ide podobne neblahým príkladom!!! Sám 80-ročný záskok z piatku sa po skončení družiny chytil metly a pozametal triedu (nik mu to nekázal, nič som od neho nevyžadovala, úplne mi stačilo, že sa deťom venuje, ale on sa cítil blbo, keď videl ako upratujem a on - podľa vlastných slov - "nič nerobí").

Pobúrene som zavolala kolegyňu odvedľa, nech mám aspoň nejakého svedka, keď sa pôjdem následne sťažovať. Lebo v danom momente mi nezostávalo nič iné, iba ústrižky rýchlo pozametať.

Takmer jej oči vypadli, keď zrealizovala podstatu mojej žiadosti z hromady papierového bordelu po celej triede.

- Máš foťák? - spýtala sa - toto ihneď odfoť! To snáď nie je pravda!

Rozčuľovala sa takmer ako ja. A tak som vytiahla kameru, nech zdokumentujem hrôzu naokolo. No už vzápätí dobehla tá istá kolegyňa, aby ma upozornila, že:

- Katarína, riaditeľka je zhodou okolností práve teraz hneď vedľa v triede zástupkyne. Nejdeme jej to priamo ukázať?

- A veru idem. No zvládnem to i sama, ďakujem.

Keď som ju doviedla do triedy, zhíkla, začala zhlboka dýchať. Zašla do všetkých kútov a požiadala ma, nech na kus papiera zapíšem dátum a ona vyvodí dôsledky.

- Toto teda nie! Idem okamžite do riaditeľne a zistím, kto tu mal ako posledný hodinu!

Som rada, že som ju zastihla na našom poschodí a ona sa presvedčila na vlastné oči, aké prekvapenie mi zanechala milá pani učiteľka, pretože na fotkách to vôbec nevyznelo tak, ako to v skutočnosti naživo vyzeralo.

Keď dnes prišla kolegyňa po dvoch dňoch absencie, spýtala som sa jej, či stihla úspešne vybaviť, čo si naplánovala. Popritom som zistila, že som minulý týždeň nepochopila správne, čo chce ísť vybavovať. Až dnes som zrealizovala - po získaní úplných informácií - že jej/nám čisto teoreticky hrozí, že z rodinných dôvodov možno bude musieť nakoniec podať výpoveď. Naozaj sa momentálne nachádza v zložitej a nezávideniahodnej situácii.

Ak ku tomu naozaj dôjde, tak neviem, či mám ešte chuť a silu po toľkej smole bez konca ešte ďalej zotrvávať v škole. Začala sa mi lepiť na päty (čo sa práce týka), presne pred rokom.

Dnes sa s nami prišla rozlúčiť dcéra šéfky. Zajtra odlieta na trojmesačné praktikum do Afriky. To dievča mi neskutočne prirástlo k srdcu a veru mi i chýba.

Po obede som vyšla na dvor a so mnou asi polovica detí. Práve som sa rozprávala s kolegyňou - pomocnou silou z poschodia nad nami - keď som kúsok od nás zaregistrovala náš trojlístok, ako sa baví s Južanovou sestrou. Spozornela som ako sa smejú v súvislosti so slovným spojením "tvoju vychovávateľku...". Prerušila som kolegyňu s bleskovou žiadosťou, nech zmĺkne, že ten rozhovor si chcem nebadane vypočuť. Pochopila a odmlčala sa.

Z útržkov som zachytila nasledovné:

- Čoby vychovávateľku! - zasmial sa Severan - to bola ... (nezachytila som, koho meno vyslovil)

- Ty si ju naozaj kopol? - spýtala sa Južanova sestra a náramne sa zabávali na celej situácii s nejakou jej spolužiačkou.

- No kopol som ju ... asi takto - rehnil sa Severan a spolu s ním i zvyšok trojlístku, keď nohou názorne naznačil kopnutie.

Rozprával vari o zážitku z tohoto príspevku???

Keď sa rozpŕchli, vysvetlila som kolegyni, čo bolo vo veci a prečo som chcela odpočúvať. Na základe toho sme sa dostali ku téme, ako si rodičia nechcú priznať, že ich deti nie sú až tak sväté, ako si to o nich mnohí myslia. Ako si nechcú priznať, že i ich dieťa dokáže klamať a manipulovať nielen druhými ale i nimi samotnými. A ako im mnohé zhltnú i s navijákom.

Nato kolegyňa spomenula príhodu s jednou ich mamou. Keď som začínala pracovať v družine, bola práve táto mama v jej predstavenstve. Nik ju nemal príliš v láske, pretože i ona zvykla veľmi manipulovať ľuďmi. Do všetkého sa miešala ako vareška a prezentovala sa ako naslovovzatá odborníčka na medziľudské vzťahy. Pamätám si na jednu veľmi nepríjemnú situáciu, keď kolegyňu deptala svojimi nezmyslami, doslovne psychicky vydierala. Jednalo sa o istého veľmi náročného, komplikovaného mládenca, ktorého sa kolegyňa snažila vylúčiť z družiny kvôli jeho neakceptovateľnému správaniu a ona bola proti. Presne tak isto sa správa i jej dcéra v družine. Snaží sa byť šéfkou dievčatám v jej skupine. Diriguje ich tam, rozhoduje, kto sa má s kým kamarátiť, kto je práve na "čiernej listine" a ustavične kvôli jej praktikám vznikajú konflikty. Ja sama som sa už párkrát zamiešala do ich sporov, keď som nadobudla pocit, že terorizuje niektorú dievčinu zo skupiny. Častokrát totižto začujem hádku z chodby pred našimi dverami, lebo tam majú šatne (a kolegyne ich nepočujú, keďže sú o poschodie vyššie, nuž im takto vypomáham.)

Nuž a táto mama prišla za kolegyňou a začala jej vyčítať, prečo obe stále obviňujú iba jej dcéru. Myslím si, že keby aj na vlastné oči/uši videla/počula, ako sa jej dcéra správa, neuverila by. Považovala by to za nehorázny fake.

- My že ju obviňujeme?!? - rozčuľovala sa kolegyňa - a keby ju aspoň raz zažila, ako tá klame! Minule vytiahla v družine jej spolužiačka nejaké super perfektné, farebné ceruzky (alebo perá?). Spoločne si nimi kreslili, potom sa začali zabávať s niečim iným a zrazu boli ceruzky fuč. Dievčina sa rozplakala, lebo boli nejaké výnimočné. Nik netušil, kam sa podeli. Ja som si ich, bohužiaľ, nevšimla, tak som ani nevedela, o čom je presne reč. Ale potom sa vrátila do triedy moja kolegyňa a ona videla, ako sa celý čas s ceruzkami hraje naše neviniatko. Tak sa ho spýtala, či niečo o nich nevie. Zatĺkalo ako partizán. vraj ich vôbec nemalo. Nuž dievčinku kolegyňa požiadala, aby si pred ňou otvorila aktovku a nazrela do nej, či tam farbičky "náhodou" nespadli. Zdráhala sa, ale nič iné jej nezostávalo, iba príkaz vyplniť. Nuž a čuduj sa svete, ceruzky tam naozaj "čírou náhodou spadli"!!!

Keď som deťom zavelila, že ideme robiť hore úlohy, dobehol ku mne trojlístok.

- Katarína, učiteľka nám dala jednu úlohu a povedala, že túto môžeme písať spoločne. Môžeme? - zažmurkal na mňa prosebne Južan, bo presne pozná moje odpovede na podobné otázky.

- Najprv si ju prehliadnem a podľa toho rozhodnem - nedala som sa obmäkčiť.

- Načo si ju chceš prehliadať? To je prázdny papier a my úlohu máme robiť spoločne! - spupne sa na mňa vyrútil Tretí muškatier.

tretiaci, úlohy a rozhovor s učiteľkou

rozhovor so Severanom