Klame a je drzÁ

Ako prvá ma dnes vítala učiteľka náboženstva. Tá, ktorá sa (dobrovoľne) stará o Afričanovu rodinu- Poskytuje chlapcom zadarmo doučovanie a učí mamu nemčinu. Odkedy sme sa náhodne stretli v nemocnici (po jej operácii slepého čreva), veľmi rada so mnou debatuje. Bo nás spájajú rovnaké pohnútky. Dokonca i jej deti, presne ako Michael, sú nadšené z  Afričanovej aury a vždy sa potešia, keď ho privedie domov. Nuž a dnes mi oznámila, že sa zranil počas veľkej prestávky na dvore, ale mama je na nejakom školení do budúceho zamestnania a nemôže sa uvoľniť. Tak mi navrhla, že si ho ponechá do jednej u seba na vyučovaní, aby sa trochu zotavil. Slzy mu už síce vyschli, ale ešte vždy sa tváril, že umiera :)

Počas obeda zrazu na prahu dverí zastala Maliarkina učiteľka. V ruke držala zošit a mávala ním na svoju žiačku.

- Túto úlohu prepíšeš!

- Ale veď je hotová! - hrala sa na nechápavú Maliarka.

Ich komunikácia pokračovala ešte chvíľu podobnými vetami, ktorých obsah mi však bol vzdialený, keďže ako každý štvrták u nás na škole robí úlohy u kolegyni, špeciálne na to určenej. Jediné, čo som pochopila, bola skutočnosť, že učiteľka pomaly stráca trpezlivosť. Preto radšej rázne ukončila debatu. Ešte než stihla odísť, zastavila som ju. V pondelok ma totižto oslovila ohľadne rozmiestnenia lavíc. Tak som jej chcela povedať, že ako stoja dnes, tak i zostanú. Súhlasila a zároveň sa rozhodla vrátiť ku nedávnej téme.

- Musím povedať, že mám opäť veľké problémy s Maliarkou. Podvádza a klame, čo sa úloh týka. Navyše má opäť fázu,z dôvodu ktorej je neskutočne papuľnatá.

- Dávam vám za pravdu. Pred dvoma dňami som jej vynadala i ja. Za jej neskutočne arogantné jednanie. A presne na to isté sa sťažovala i moja kolegyňa.

Niekedy človeku halt dobre padne, keď sa presvedčí, že nie je zaujatý, že i druhí zdieľajú jeho názor.

Po obede som vyhnala deti na dvor. Dnes za chorú kolegyňu zaskakovala (prvýkrát u nás) mladá dievčina, spolužiačka šéfkinej najstaršej dcéry (tej, čo je teraz v Afrike). Samozrejme, že za hodinu ešte nestihla spoznať všetky tváre, a tak keď sa vrátili nazad na úlohy, Maliarka chýbala.

Rozhodla som sa ju sama ísť hľadať. V tom istom momente sa zrazu ku mne privalilo asi 5 prváčok od kolegyni  z prízemia. Vraj B zbil a zranil jedného ich druháka. Zhlboka som zavzdychala a pobrala sa teda dole zabiť dve muchy jednou ranou. Aj keď v tomto prípade skôr ratovať, čo sa ratovať dalo. A celý záves prváčok za mnou.

Na určenom mieste sme však nikoho nenašli.

- Ak išla kolegyňa druhým schodišťom ku mne hore, odkážte jej, že niekoho práve súrne hľadám a cestou späť sa opäť u vás zastavím - oznámila som dievčatám a pobrala sa na dvor.

Pred školskou bránou som ako prvý zaregistrovala hlúčik, v ktorom to zjavne vrelo. Tvorili ho kolegyňa, obaja druháci a mama poškodeného. Aj kolegyňa, aj mama svorne kričali na B. Stál medzi nimi ako bleskom zasiahnutý. Pribehla som teda najprv ku nim.

- On ho takmer zaškrtil!!! - zvestovala mi vzrušene kolegyňa. Tak rozčúlenú som ju ešte nikdy nezažila. Mama chlapca bola tiež celá bez seba. Aj ňou lomcoval hnev. Poznám ju už päť rokov, lebo jej o tri roky starší syn začínal v mojej vtedajšej prvej skupine. Obaja rodičia sú staršie ročníky (a zaslúžia si jeden osobitný príspevok).

Každopádne bola situácia dosť napätá a nepamätám si presne, prečo som uprednostnila jedno kolečko okolo dvora.

- Zmizlo mi jedno dievča - oznámila som im - rýchlo prehliadnem okolie a hneď som nazad pri vás.

Cez okno v telocvični som ju konečne objavila. Sedela na lavičke a skandovala čosi do smeru ihriska.

Nielenže porušila pravidlo o povinnom nahlásení, kde je alebo kam ide, ona mi navyše opäť bez mihnutia oka do tváre klamala.

- Ty čo tu ešte robíš?!? - zvolala som nahnevane.

Zatvárila sa systémom ona nič, ona muzikant - nič, iba pozerám ako hrajú vybíjanú.

Kolegyňa, ktorej skupina v ten deň nedostala DÚ, sa zamiešala do nášho rozhovoru pridaním ospravedlnenia, kde Maliarkinu výpoveď, že nemá žiadné úlohy, brala ako pravdivú.

- Ja ale naozaj nemám žiadne úlohy - ohradila sa urazene štvrtáčka.

- Nuž ak si zabudla, počas obeda ku nám prišla tvoja triedna a vravela, že ti do zošita vyznačila, čo máš ešte raz prerobiť. Takže ideš hore a spravíš to!

(Neskôr mi kolegyňa, zodpovedná za úlohy štvrtákov, hlásila, že i ku nej Maliarka dorazila s tvrdením, že nemusí robiť nič.

- Predsa len si napokon sadla a po-ma-lič-ky povyťahovala zošity, peračník a začala pracovať ako zvyšok - krútila nechápavo hlavou nad jej chovaním.)

Prvá úloha vyriešená, hor´sa do úľa riešiť ďalšiu, pomyslela som si pri pohľade na naďalej bzučiace klbko pred bránou.

Situácie, kde sú v hre podobné emócie (rodičov), bývajú dosť nepríjemné. Vtedy sa rodičia menia na levice, brániace svoje potomstvo a pazúrmi trhajúce na cimpr-campr všetko, čo sa im postaví do cesty. Na niektorých to platí viac, na niektorých menej (pričom konkrétna mama patrí do skupiny prvej).

Z útržkov od dvoch čiastkových svedkýň a dvoch priamo zúčastnených som pochopila nasledovné:

B sa práve nachádzal na ceste domov z družiny, keď na prízemí pred šatňou narazil na P. Krátko predtým zatelefonovala jeho mama kolegyni, že je kúsok pred školou a než dorazí, nech sa on zatiaľ oblečie. Kolegyňa ho teda poslala ku šatniam a venovala sa zvyšku pri robení domácich úloh. Jednou zo slabostí B sú nadávky a urážajúce gestá (vztýčený prostredník a pod.), ktorými naozaj nešetrí, keď sa dostane do ráže. Nanešťastie sa to stáva až príliš často. Nuž a druhák sa nemienil nechať zahanbiť a odpovedal podobným štýlom. Nato ku nemu B priskočil, chytil o rok mladšieho, asi o hlavu menšieho a hlavne vydeseného mládenca jednou rukou pod krk a druhou ho začal fackať. V momente, keď P už mal namále z nedostatku vzduchu a jeho tvár bola červenšia než červená paprika, vošla do chodby jeho mama. Pri pohľade na chrčiaceho syna začala tak kričať, že vrieskaním upozornila i kolegyňu za zatvorenými dverami triedy na drámu pred ňou.

- On ho takmer zaškrtil - zopakovala kolegyňa - pozri na tie jasne usvedčujúce dôkazy na krku! Veď to je hrôza!

V podobných situáciách zneistie a zvažuje, kde spravila chybu.

- Prosím ťa, upokoj sa. Si jednala presne tak, ako ťa požiadala mama, a B šiel tiež domov, ako to robí dva-trikrát do týždňa. Nemôžeme predsa každé dieťa zvlášť vziať za ruku a odviesť ho pred dvere jeho bytu! To je nonsens. Nemožné. Čo spravil, spravil po odhlásení z družiny. A nie je ani prvé dieťa, čo chodieva samé domov. Ani jedna z nás nemohla predpokladať, čo spraví, čiže ani jedna z nás tomu nemohla zabrániť.

Potom som sa snažila upokojiť mamu.V podobných prípadoch najprv dvakrát meriam, nech mi z úst nevykĺzne viac informácií, než je treba. Zvažujem, ako správne sformulujem to minimum, ktoré je potrebné na intuitívne pochopenie jeho prípadu. Snažím sa naznačiť, ako sa len najlepšie dá, že jeho reakcie sú iné a ťažko predvídateľné. Ale v tomto prípade mama pochopila veľmi rýchlo. Lebo nás spája jeden iný príbeh. I preto som o kus vyššie napísala, že ten príbeh (mojej prvej skupiny) si zaslúži osobitný priestor. Vtedajšie zážitky som si kedysi zapisovala do zošita. Bolo to na radu mojej guru odnaproti:

- Katarína, rob to ako ja. Človek je tvor zábudlivý a pri deťoch sa toho každý deň zomelie neúrekom. Časom zistíš, že v kritických momentoch, keď budeš musieť dokazovať rodičom, ako sa nejaký spor dlhšiu dobu vyvíjal, budeš rada, keď si zo záznamu prečítaš presný priebeh udalostí.

A tak som teraz nielen mame, ale predovšetkým jej synovi vysvetľovala:

- To, čo sa stalo, nemá s tebou nič spoločné. B zvykne občas bezdôvodne nadávať hocikomu. Trúfa si dokonca aj na gymnazistov odvedľa. Teraz to bola čisto náhoda, že stretol teba. Zapamätaj si jedno, ak sa niečo podobné stane v budúcnosti, nereaguj na jeho slová. Otoč sa mu chrbtom. Poprípade rýchlo vyhľadaj mňa alebo svoju vedúcu.

Samozrejme, že sa B musel ospravedlniť a ja som mame sľúbila, že hlásenie o incidente posúvam ďalej.

Najprv som skontaktovala mamu B, z domu som potom preposlala šéfke mail a do Cc vložila i kolegyňu.

Mama reagovala aj tentokrát ústretovo (uvedomuje si, že nepotrebuje riskovať vylúčenie syna z družiny či, nebodaj, zo školy) a sama navrhla, že sa spolu so synom ešte raz ospravedlnia rodine.