Krpáčovo - Mafia

- Mama, pamätáš si, keď sme v tábore robili pizzu?

S úsmevom som prikývla. Myslím, že práve na tento zážitok zúčastnené deti spomínajú dodnes veľmi radi.

- A pamätáš si, že sme ako družstvo vyhrali, hoci nám pizza spadla na zem?

- Aj to si pamätám...

- V tej zemi museli byť nejaké tajné prísady, ktoré pizzy vylepšili chuť...

- Kdeže, zlatko, v inom bola pointa...

Tá súťaž bola veľmi veselá. Deti najprv bojovali v hrách o zisk jednotlivých surovín. Ja som bola strážcom kečupu. Keďže sa mládenci a devy nejako dozvedeli, kto z vedúcich akú surovinu vlastní, narýchlo sme si ich na poslednú minútu vymenili a spôsobili tým zábavný chaos. Deti sa snažili získať čo najlepšiu kombináciu základných zložiek. No a čo čert nechcel, práve družstvu môjho syna spadlo už hotové cesto na zem. Jeho členovia najprv hrôzou skameneli, ale prehrať nechceli. A tak zachraňovali, čo sa dalo.

Pri vyhodnocovaní stáli sklamaní vedľa svojich súperov a sami pre seba hodnotili, že zápolenie zaisto dobabrali...

Lenže nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Porotcovia boli síce prísne spravodliví... ale nakoniec sme svorne uznali, že tá ich pizza je jednoducho najlepšia!

A prečo? Nuž lebo z cesta museli zrezať zahlinené časti, tým pádom sa im objem zredukoval na presne taký, aký bol primeraný na pečenie, takže výsledná chrumkavá chuť nás dostala do kolien. Cestá zvyšných družstiev boli na zadanú úlohu akosi príliš hrubé ...

To ste mali vidieť výskajúcich a smejúcich sa víťazov.

A poučenie z príbehu? Nikdy sa nevzdaj pred koncom! ... alebo: aj z hlineného cesta sa môže vykľuť (labuť) lahodná pochúťka

(Mimochodom, deti nám museli pripraviť aj kávu. Najprv museli nájsť po okolí poschovávané kávové zrná. Potom ich museli nejako rozdrviť - vidieť tie ich výmysly a techniky - no pohľad pre bohov, ako sa z nich snažili vytvoriť prášok - a nakoniec museli založiť oheň na zohriatie vody.)