Že odkiaľ brať inšpiráciu na hororové scény...

Netreba chodiť ani ďaleko, ani na strašidelné zámky, ani na cintoríny. Ja som si svoju inšpiráciu vyzdvihla na tohtoročnom tábore. Nemyslím tým tie dve noci, čo nám spŕchlo tak, že som sa zababušená v spacáku modlila, aby sme všadeprítomné a burácajúce hromy-blesky prežili. To už sa stáva pomaly obdennou záležitosťou a kľudne si to môžeme poznačiť do diárov ako javy, pravidelne sa vracajúce, ľudí mátajúce... Ja píšem teraz o inom...

Sedeli sme pri táborovou ohníku. Bola pokojná, ukážkovo nádherná noc, ani lístok na strome sa nepohol, zato deti už dávno spokojne odfukovali na pelechoch, zmorené páľavou dňa. Ak by som vlastnila hodinky, ich putujúce ručičky by mi prezradili, že sa pomaly blížime k hodine dvanástej. Niekto práve nadhodil tému o nezvyčajne teplých augustových nociach 2012 a všetci prítomní sa svorne pridali a rozvíjali ju básnením o nádhernej oblohe plnej hviezd, o romantike v lone šumiacich lesov, o odhodlaní stráviť práve túto noc vonku, o...

Polnočný kohút (ak taký existuje) práve odkikiríkal nový deň, keď sa zrazu rozozvučal les. Ja som zareagovala viacmenej okamžite a automaticky. Netúžila som po tretej búrke a toto boli jej prvé neklamné príznaky. Les sa začal prebúdzať.

Nikdy som niečo podobné nezažila. Nazvala by som to "polnočným scenárom". Zobúdzanie démonov v hodine nula.
Je pravda, že nemám vo zvyku tárať sa o tomto čase temným lesom, takže podobné javy zatiaľ nemám presne preskúmané.
Pomaly začali venovať pozornosť dejstvu na lúke i ostatní prítomní diváci. Šum lesa okolo nás mohutnel a ku nemu sa zrazu pridal druhý fenomén. Okolo nás sa rozprúdil horúci vzduch. Mala som pocit, že mi niekto priamo pred tvárou pridŕža zapnutý fén. Ten na mokré vlasy. A vôbec mi to tentokrát nebolo príjemné. Práve naopak...

Jeden po druhom sme sa začali stavať do pozoru, pretože už i všakovaká táborová výbava, voľne položená či zachytená kade-tade po šnúrach, začala divoko plieskať do taktu vetra a my sme šli kontrolovať, zachraňovať a privezovať, čo sa dalo.

A pri tejto činnosti mi hlavou začali nekontrolovateľne prúdiť myšlienky na novú tému. Ako sa prejavuje vznikajúce tornádo.
A či práve takto začína koniec sveta...

Zvyšné hodiny až do východu slnka som oka nezažmúrila (a pokiaľ viem, tak viacerí z nás). Leják sa síce nespustil, ale to strašidelné zavýjanie lesa a pocit, že nám stany odfúkne spolu s kompletnou výbavou, mi vypĺňali takmer celý zvyšok noci.