Kým za 4 týždne prídu nasledujúce prázdninY

tzv. Turice, budú sa u nás striedať záskoky. Dnes opäť vypomáhala jedna mladučká dievčinka - tentokrát nie z bohatej ponuky šéfkinej dcéry - ktorá už zaskakovala v iných skupinách a počas obeda ma potešila priznaním:

- Táto skupina je príjemná. Už som bola v niekoľkých na škole a tam to teda vrie / sa to melie.

- Počkaj v piatok. Dnes sú naozaj kľudní, ale chýba naše malé žihadlo. Cez prázdniny si zlomil kľúčnu kosť a dnes jeho mama nahlásila, že príde od stredy. Sama som zvedavá, koľko energie sa v ňom za ten čas naakumulovalo a ako sa bude správať, keď príde.

- A on - hlavou naznačila v smere Afričana - niekedy aj rozpráva, alebo je stále tak ticho?

- Jááj, nuž jemu sa ústa normálne nezastavia a keď sa dostane do ráže, tak okoliu praskajú ušné bubienky. Zatiaľ mi neprezradil, čo sa stalo, ale takto sa chová pravidelne, keď mu niekto alebo niečo ublížilo. Treba mu nechať čas a potom sa ho spýtam ešte raz, prečo mu zamrzol úsmev a tvári...

(Neskôr sa mi zdôveril, že sa zranil pri futbale. Počas úloh sa jeho netypicky kľudový stav vrátil do hlučného "normálu".)

xxx

Keď ku mne po vyučovaní ako prví dorazili prváci, došla nejako reč na Rumuckl a jej dnešný (vynútený) pobyt v triede štvrtákov.

- A prečo si bola u štvrtákov? - nechápala som súvislosti.

- Ona tam bola za trest - zamiešala sa do rozhovoru Amazonka.

- Aha, už nemusíš ani nič vravieť, ja asi tuším - otočila som sa so smiechom ku Rumuckl - ty si sa zasa zaisto hrala na Pumuckla a pani učiteľka to nevydržala. Pravdu mám?

- Noo, hrala - zatiahla po pumucklovsky - a jej to vadilo.

- Zlatá moja, ja sa jej vôbec nedivím. Keď sa aj u nej 5 mesiacov spolu so Šálkom hrajete na Pumuckla, však z toho normálny človek musí zošedivieť!

- Ale veď to je sranda.

- Áno, pre teba. Pre nás teda nie!

Bohužiaľ sa dnes od nej nakazila aj Amazonka. A ja zasa smiem robiť policajtku a rozdávať "pokuty". Alebo druhá alternatíva: skončiť v blázninci.

xxx

Dnes som začala s dievčatami šiť. Tašky, vrecká či iné doplnky. Podľa vlastného rozhodnutia. Ako vzor či predlohu som im ručne predšila toto tu (zatiaľ nedokončené):

Zatajila som im, že skupina o poschodie vyššie vlastní šijací stroj. Keď prišla kolegyňa zvrchu a chcela mi doniesť ich mašinu (ešteže sa môžeme rozprávať po slovensky), stopla som ju slovami:

- Kdeže, žiadna technika. Nech si dievčatá cibria trpezlivosť a učia sa stehy v rukách. Kebyže im povolím stroj, sú za dva dni hotové a ukŕkajú ma, čo budeme šiť ako ďalšie. Takto majú šancu byť zamestnané aspoň mesiac... Ja minimálne 8-násobne.

Dievčatá som na začiatku vystríhala oznamom, že ich čaká úmorná práca. Že nemusia šiť vkuse, môžu si spraviť aj viacdňové prestávky, ale ak sa na robotu dajú z vlastnej vôle, musia ju v tom prípade i dokončiť. Pre mňa, za mňa aj v septembri/októbri. (Inak ma vždy poteší, keď v ich rozhovoroch zachytím state, kde si hrdo môžem povedať, toto skupinové pravidlo sa naučili u mňa :-) .)

- Každá, ktorá dnes, zajtra, pozajtra začne šiť, si musí byť vedomá skutočnosti, že neskoršie frfľanie typu - mňa to už nebaví - neakceptujem! Ak začnete, dotiahneme to spolu do úspešného konca. Nešijeme na čas.

(Pričom úspešný značí, že vec bude dokončená.)

Afričan a Maliarkin brat chcú šiť tiež. Na oboch som veľmi zvedavá. Afričana ženie ctižiadosť a záujem zapojiť sa do (takmer) každej aktivity a MB má zasa neskutočný cit v rukách a trpezlivosť ku tomu. Žiadna z jeho spolužiačok nevie vymaľovať tak nádherne a precízne obrázky ako on. I písmo má najkrajšie. A pri úlohách o ňom ani neviem. Zvláda ich na 95% úplne sám.

Ako prvé sa pustili do práce Tichá voda a Amazonka. Kým druhá iba s ťažkosťami udržiavala rovnú líniu, prekvapila ma Tichá voda. Šije ako stroj (aspoň zatiaľ). Podľa jej slov má doma mašinu a už na nej i niečo zhotovila. Takže akonáhle sme sa po úlohách vrátili do našej miestnosti, prskala ako mačka, keď zistila, že niektorý z prítomných (a ja si myslím, že mládencov) jej nebadane rozšíril zbierku stehov o jeden statne vykrivený.

- To čo má znamenať??? Kto to spravil?

V prvom momente som si myslela, že iba zabudla na posledný ťah vlastnou rukou, ale keď som si prehliadla ten nádherný zvyšok, musela som sa prikloniť ku vyššie spomenutej alternatíve.

Ani mne by sa nepáčilo, keby mi niekto takýmto spôsobom zhanobil moje úsilie. Presne ako ona i ja sa snažím o precízne prevedenie roboty. Na oko sa ukončenie línie nepáčilo ani mne. Nuž mi nezostávalo nič iné, iba jej navrhnúť nasledujúce (šijeme dvojitou niťou):

- Ak chceš, posledný steh vypáram, uzatvorím uzlíkom tie predošlé a ty začneš od uzlíka ešte raz.

A tak sme i spravili.

xxx

Dnes vyzdvihla mama Maliarku s bratom po obede. Maliarka sa však rozhodla ísť na návštevu ku Amazonke (tieto dve si napriek vekovému rozdielu nejako až moc dobre rozumejú, pričom Amazonka je priam posadnutá Maliarkou), a tak dcéra chcela vyjednávať s mamou, aby ju pustila. Nechala som obe dievčatá, nech idú na dvor a spýtajú sa jej, či s ich plánom súhlasí. Po chvíli sa vrátila iba Amazonka nazad a oznámila mi, že z návštevy nič nebude.

Asi za dve minúty mi volala mama, nech pošlem Maliarku domov.

- Ale veď ona už išla ... - odvetila som mierne zmäteno.

- No áno, ale vzápätí sa zvrtla a vbehla nazad do školy.

Takže milá dievčina zasa trucuje - pomyslela som si.

- Ok, idem pozrieť do štvrtáckej skupiny, či si tam šla písať úlohy a dám ti vedieť - zakončila som hovor.

Lenže po Maliarke sa zľahla zem. Informovala som mamu o neúspešnom hľadani nezvestnej. Sľúbila sa ozvať späť, ak ju nájde doma. Najprv však musela vyzdvihnúť najmladšiu zo škôlky. O polhodinu neskôr ma prezvonila, že najstaršia naozaj zdrhla domov. Našťastie.

xxx

Amazonka spolu s Toučoveľazje bývajú väčšinou prvé hotové s úlohami. Táčoveľazje ale ochorela. Presne toho som sa obávala, keď sa v piatok sťažovala na bolesť uší. A tak šla Amazonka na istý čas sama nazad do triedy. Povolila som jej šiť ďalej.

- Keď sa ti minie niť, príď za mnou a ja ti opäť pomôžem so začiatkom.

Súhlasne pokývala hlavou. Po chvíli som šla skontrolovať, či je všetko v poriadku a pred očami sa mi naskytol nasledujúci obraz: Amazonka stála pred skrinkou s aktovkami. Navrchu je uložených mnoho vecí a ona sa medzi nimi zvedavo prehrabovala. V momente, ako ma začula, sa strhla. Niečo podobné je väčšinou spojené so zlým svedomím. Pritom sa prudko obrátila a rukou zhodila maják (patrí do našej výzdoby morskej skupiny). Zohla sa poň.

- Ten je určite zničený.

- Kdežeee, je v poriadku - zatiahla, ale mňa tým neoblafla, bo som presne videla, čo spravila. Pobrala som sa ku nej a nasledujúcu reakciu som naozaj od nej nečakala.

- Ukáž mi ho - vystrela som ku nej svoju pravicu.

Zreničky sa jej strachom rozšírili, v ruke tuho zvierala objekt môjho záujmu a naveľa mi ho i podala. V rovnakom okamihu sa rozpadol na dva kusy. Podstavec a zvyšok.

- To nie je možné! - zvolala - doteraz bol úplne v poriadku.

- Amazonka! - oslovila som ju prísne a videla na nej, ako jej stuhol úsmev na tvári - ak by si z hrubej nedbanlivosti alebo pri pochabom bláznení zničila drahý predmet, áno, vtedy by som sa hnevala. Tento malý maják nebol ani drahý, nie je ani nijako vzácny a navyše sa bude dať zlepiť dokopy. Čo ale od srdca neznášam, je skutočnosť, ak je niekto prichytený priamo pri čine a potom hlúpo klame. Ten maják praskol pri páde na zem. Odo dverí som presne nevidela, čo z neho odletelo, ale teraz viem, že podstavec dopadol sem ku tvojej nohe. Ten si zdvihla ako prvý. Potom si sa nahla za zvyškom, čo doletel až sem.

Rukou som jej presne ukázala obe miesta dopadu a ona ani nedýchala.

- A tak si zapamätaj, že pravda je niekedy nepríjemná, ale prijmem ju ľahšie, ak sa dobrovoľne priznáš. Teraz to vieš a ja ťa nechcem viac prichytiť pri klamstve! Rozumela si?

Hlávkou zahanbene prikývla na znak súhlasu.

(Inak dostala od rodičov na ruku - tvrdí, že je to - mobil v tvare veľkých hodiniek a od istého času poobede jej stále na nich/ňom pípali správy, vraj od mamy. Tento svet už naozaj nie je normálny. Aj preto sa dnešným rodičom hovorí "helikoptéroví". Vážení, musí to byť??? V prvej triede?!? Amazonka tým jednak rušila celú skupinu pri úlohách a navyše predpokladám, že niečo podobné nebude mať ani dlhú životnosť, aký záujem vzbudili. Rodičia by aspoň raz mali vidieť, akému tlaku zo strany skupiny sú ich deti vystavené v prípade podobných noviniek. Zo začiatku sa každé obletované dieťa teší nevídanému záujmu, ale už po chvíli ho zaťažuje (netýka sa detí zhýčkaných, zaplavených blahobytom). Ak sa, nebodaj, vec pokazí, lebo prechádza tisíc rukami, je majiteľ smutný, sklamaný a doma je mu pravdepodobne i vynadané, že si nedáva na veci pozor. A tak si budem musieť odchytiť jedného z rodičov a spýtať sa na dôvod, prípadne aké presné pravidlá si stanovili s dcérou. Ak žiadne, budú sa musieť podriadiť našim skupinovým. Po príchode do družiny si hodinky schová do aktovky alebo mi ich odovzdá. Vytiahnuť ich smie - aj podľa okolností - štvrťhodinu pred koncom. Ale ako poznám týchto rodičov, sú kooperatívni a rozumní v akceptovaní rozhodnutia družiny.)

xxx

Nuž a nakoniec sme sa museli s kolegyňou zvrchu smiať, keď krátko po skončení družiny doletela pred školu upachtená mama mojej štvrtáčky a jej prváka.

Šermovala nám pred očami mobilom a tisíckrát sa ospravedlňovala.

- Nestíham, lebo neviem, kde som v piatok zaparkovala auto! Obehala som celú štvrť, všetky známe miesta, zavolala som odťahovú službu a nikde nič! - pritom sa obrátila ku synovi - nespomínaš si, kde sme v piatok odstavili auto?

Iba bezmocne pokrútil hlavou.

- Ok deti, ideme hľadať ďalej! - zavelila a za našich "vtipných" pripomienok sa pobrali do terénu na tzv. "Schnitzeljagd".