Lekcia o zdolávaní jazykolamov

- Katarína, koľkokrát zvládneš rýchlo po sebe povedať "suchá tráva"?
- Netuším, neskúšala som.
- Tak vyskúúúšaj...
- Suchá tráva, suchá tráva, suchá tráva, suchá....
- Ja to viem lepšie a rýchlejšie. Seno, seno, seno,...
xxx
Ubehli tri týždne, odkedy môj Francúz s anjelskom tváričou stratil prezuvky. Hľadal ich on, hľadala učiteľka, hľadala som ja, hľadala mama. A ništ. Každý deň, keď prišiel do družiny, poslala som ho pre papuče a on vždy vyčítavo:
- Katarína, veď som ti vravel, že som ich stratil!!!
Dnes ma to už naštvalo a nič netušiac vravím:
- Ok, to už je naozaj dlhá doba, aby ti mama kúpila nové. Zajtra nech príde ku mne a ja sa s ňou porozprávam.
Otočil sa, ako strela letel ku svojej skrinke a kričí:
- Ja tu predsa len nejaké mám.

xxx
Koniec družiny, upratujem triedu a ku schodom mieri posledný chlapec. V ruke drží fľašu. Odpije si z nej, zrazu sa zahľadi o poschodie vyššie a prichádza k záveru, že ho nik nevidí. Pozrieť sa za chrbát mu už nenapadne. Otočí fľašu hore dnom a leje vodu o tri poschodia nižšie.
Prísne zvolám jeho meno. Podskočí od strachu a suverénnou otázkou - čo je?- sa snaží navodiť dojem neviniatka. On nič, on muzikant.
- Tak počúvaj, ak si myslíš, že ti na tvoje - čo je - skočím, tak si na veľkom omyle. Stojím ti takmer za chrbtom, preto presne viem, čo je!
Výraz tvrďasa v tvári sa mu vzápätí mení v previnilý úsmev, keď vidí, že tentokrát obišiel iba s pohrozením prsta.