Mám zlaté kolegyne

xxx

Rozhovor s bratom B

Trochu sme po skončení družiny preberali so šéfkinou dcérou situáciu v mojej skupine. Je zlatá, keď napriek skutočnosti, že iba deň predtým mala za sebou asi 15-hodinovú cestu po 3 mesiacoch v Afrike nazad domov a určite si skôr potrebovala oddýchnuť a vychutnávať čas s rodinou, predsa len narýchlo prebrala záskok za moju "stratenú" kolegyňu. Na rozdiel od nej nás nenechala v kaši.

- Nemôžem sa pozerať na to, ako sa mama doma trápi. Namiesto zaslúženého voľna opäť sedí za počítačom či pri telefóne a pláta diery, ako a kde sa len dá. Pre deti to tiež nie je závideniahodná situácia, presne ako pre teba. Potrebujú stabilitu a nie stále sa meniaci personál. Sama som videla, ako dlho im trvalo, kým začali dôverovať mne. Bola som u vás takmer 4 mesiace a puto medzi nami sa budovalo postupne. A keď som sa teraz vrátila, vidím, že to už síce nie je ako kedysi na úplnom začiatku, na druhej strane ani zas tak silné ako na konci v decembri. Niečo medzi.

To "medzi" som si všimla i ja. Potešili sa, keď prišla, ale ten mierny odstup tam bol cítiť.

Čas na príhody z Afriky si ponechávame na príhodnejšiu chvíľu.

Nuž a vďaka nášmu rozhovoru som odchádzala domov (vzhľadom na piatok) trochu neskôr. Na lavičke pred školou sedela mama B. Čakala na syna po basketbalovom krúžku. Zahĺbená do niečoho si ma vôbec nevšimla, tak som ju v letku pozdravila na rozlúčku. Prebehla som na druhú stranu cesty. O pár metrov ďalej som zbadala na dvore staršieho brata B. Čas si vypĺňal basketbalom. Práve sa sústreďoval na hod do koša, a tak som si povedala, že ho nebudem rušiť. O tri sekundy nato som za chrbtom začula jeho zvonivý hlások:

- Ahooj, Katarína!

Otočila som sa, zamávala mu a ... a potom mi nedalo a pobrala som sa smerom ku nemu.

xxx

rozhovor s N - tusila to/ kolega rozprava...