Na čom si dávam záležaŤ

Moje detstvo je už riadnych pár rokov dozadu, ale dodnes si pamätám, ako som bola sklamaná, ked mi dospelí niečo sľúbili a nakoniec to nedodržali.

Preto sa pri zjednávaní s deťmi vždy snažím myslieť na to, ako im niečo sľúbim. Ci je vobec v mojej moci vyslovené dodržať a čo nečakané by prípadne tento sľub mohlo negatívne ovplyvniť. A moje pripomienky/podmienky/pravidlá vyslovím i nahlas. Ked dieťa súhlasí, dohoda platí.

A ked už niečo sľúbim, pricom sú splnené aj vsetky ostatné dodatky, tak sa určite nevyhováram na únavu. Maximálne poviem: "Bože, ja som grogy,... ale sľub je sľub." A tak možno skrátim o čosi dlžku trvania tej ktorej aktivity, ale určite nesklamem doveru dieťaťa. Toto je pre mna jedno z najdoležitejsích pravidiel. (Okrem toho dalsieho, že sa snažím byť voči vsetkým rovnako spravodlivá.)

Občas sa potom stane, že sa necakane pridá i samotné dieťa a odvetí: "Aj ja som vlastne unavený/-á. Spravíme to nabudúce." Ak je to jeho želanie, prečo nie?

Včera pri obede prisiel za mnou Peter a tým svojim nevinným pohľadom sa ma pýta: "Katarína, mohla by si zavolať mamu, či už smiem ísť domov teraz? Vies, práve je u nás na návsteve teta a ja s nou chcem stráviť čo najviac času."

"Ok, Peter. Chápem. Maminu zavolám, ked prídeme naspäť do triedy. Ale obávam sa, že dovtedy na tvoju prosbu zabudnem. Takže ked prídeme hore, musis za mnou prísť este raz a pripomenies mi to znovu, platí?"

Peter spokojne pritakal hlavou.

Samozrejme, že sme na nasu dohodu obaja z objektívnych prícin zabudli. V triede sa s pár deťmi začal hrať, ja som zasa pokračovala v tvorbe mescov s inými.

Asi hodinu nato dobehne ku mne a vraví: "Ty si nezavolala moju mamu..."

"Jój, ale ved som ti spomínala, že zabudnem, a preto mi to musis este raz pripomenúť ty."

Iba sa usmial a vravi: "Mas pravdu, bola to moja chyba!"

"No vyslovene ako chybu to nevidim, jednoducho sme zabudli obaja, ale hned to napravíme."

Tým bola vec vybavená. Som si stopercentne istá, že nepovedať dodatok `pripomenies mi to znovu hore` by práve v prípade Petra skončilo odutými perami. Iné deti by možno iba mávli rukou, ale on patrí ku tým v mojej skupine, pre ktoré je presné dodržanie vysloveného veľmi doležité.