Nahnevala mA

Už niekoľko dní som ako jastrab sledovala moju štvrtáčku a trojicu expertov, či sa zasa nehádajú alebo skryte nepodpichujú. V kolektíve 17 detí, kde každú chvíľu vzbĺkne nejaká škriepka, to nie je žiadna ľahká úloha. A to nespomínam všetky zvyšné povinnosti, ktoré nám zamestnajú myseľ, ruky, nohy, zrak a sluch.

Preto keď sa rozozvučal mobil a na jeho druhom konci jej mama, zatajila som na chvíľu dych.

- Dcéra sa mi práve sťažuje a plače, že jej dnes zasa (Severan & Co.) robili zle a nadávali.

Asi desať minút dozadu ju vyzdvihla. V ten deň šiel brat na návštevu ku spolužiakovi a preto došlo najprv ku drobnému nedorozumeniu. Sestra tvrdila, že nemá žiadne domáce úlohy a chcela si preto kresliť v našej miestnosti. Odvetila som jej, že nemám nič proti, ak tam zostane sama. Ešte som dodala, že jej dôverujem a že ak bude niečo potrebovať, vie, kde nás nájde (teda na druhom konci chodby).

Prvé dve deti, ktoré sú hotové s úlohami, idú samé nazad. Väčšinou je to Táčoveľazje a Amazonka. Sú spoľahlivé a samostatné. Pri treťom dieťati sa pridá jedna z nás dospelých, druhá zostáva so zvyškom pri úlohách. Tentokrát som sa pobrala ja a pri pohľade do miestnosti som okamžite zaregistrovala, že v zostave chýba štvrtáčka.

- Dievčatá, nevideli ste ju?

- Nie - odpovedali naraz a mne ako prvé napadlo, že ju mama asi už vyzdvihla a zabudli sa u nás odhlásiť. Čosi iné zrazu odpútalo moju pozornosť a ja som na ňu na chvíľu úplne zabudla. Kým sa nezjavila vo dverách jej mama.

- Ak teda nebola vyzdvihnutá, musím ju ísť pohľadať - oznámila som mame.

Občas sa jej dcéra zvykne hrávať s kamarátkou o poschodie vyššie. Než som sa tam vybrala, nakukla som, ani neviem prečo, ku kolegyni odvedľa a prekvapene zistila, že sedí pri stole a hrá s pár deťmi a kolegyňou karty.

- Ty si tu? - zvolala som prekvapene.

- Áno, veď som ti to povedala - zahlásila s kľudom Angličana.

- Tak to teda nie, moja zlatá! Ja mám dobrú pamäť a keby si mi to povedala, ako tvrdíš, nepýtala by som sa pred chvíľou našich dievčat, či ťa nevideli. Či nevedia, kde si.

Dopriala by som vám vidieť ten herecký výkon na jej tvári. Vykrivila ústa do boku, privrela jedno oko, zvraštila čelo a tvárila sa pritom akože veľmi prekvapene.

- Naozaj som ti to neoznámila?

- No naozaj.

Veď áno, vyskúšať sa oplatí a niekto s horšou pamäťou možno i naletí!

Mama stála hneď za mnou a vyzvala ju, aby s ňou šla domov. Aj tentokrát dcéra reagovala jasným NIE.

- Najprv dohrám hru - doplnila a ďalej mamu ignorovala. Podobné správanie u nej pozorujem pravidelne.

- Dobre, počkám na teba na dvore.

Pre mňa bola tým pádom záležitosť vybavená, nuž som sa pobrala nazad ku nám.

Keďže sa štvrtáčka ďalej hrala s deťmi odvedľa, nevidela som ju odchádzať.

Aj preto ma o chvíľu neskôr prekvapila telefonická sťažnosť od mamy.

Zareagovala som návrhom:

- Ak ste ešte niekde nablízku, nemôže sa vrátiť nazad, aby som sa s ňou o tom porozprávala? Lebo dnes som žiadnu hádku nezaregistrovala a ona mi ani nič nehlásila.

- Nie, už sme ďalej od školy. Nadávali jej do blbej kravy a hoci (pomocná sila) stála hneď vedľa, vôbec nezakročila! Nič im nepovedala. Takto to ďalej nejde! - rozhorčovala sa ďalej mama. A mne začal stúpať tlak. Naozaj do mňa vošla zlosť. Ak som správne vyrozumela, všetko sa zbehlo krátko pred obedom.

- Osobne som si nevšimla žiadnu hádku. (Štvrtáčka) ma ani o ničom neinformovala, ako sme sa dohodli naposledy. V čase, keď rozdávame obed a 17 detí okolo nás vykrikuje, že si častokrát nepočujeme vlastného slova, sa kľudne môže stať, že niečo prepočujeme, ale potom nás ona sama musí upozorniť, ak jej máme pomôcť. A je si vôbec istá, že (pomocná sila) zachytila, čo sa medzi nimi odohralo?

V tom momente som cez slúchadlo počula, ako sa mama prihovára dcére skrátenou verziou.

- Si si istá, že PS počula, ako ti nadávajú?

- Nie - odpovedala opýtaná a mama jej odpoveď zopakovala mne.

- A keď jej nadávali, upozornila na to PS? Požiadala ju o pomoc? - pokračovala som vo výsluchu na diaľku.

Situácia sa opakovala, mama sa opäť otočila ku dcére s otázkou číslo dva.

- Nie. Nič som jej nepovedala - priznala pravdivo štvrtáčka.

A tlak mi stúpal ďalej. Lebo som si spomenula, ako mi posledne učiteľka omylom prezradila, že jej dcéra si rada vymýšľa. Lebo som si spomenula, že máme ešte jednu štvrtáčku z paralelnej triedy, ktorá trojlístok neprovokuje štipľavými poznámkami, tým pádom pri nej podobné problémy absolútne nepoznáme. Lebo som si spomenula, že minule mama videla na vlastné oči, ako jej dcéra provokuje Južana, berúc mu veci a tvárila sa, že to je v poriadku. Neupozorniac dcéru, nech ho teda tiež nechá na pokoji. Lebo som si spomenula, ako moja pomocná sila, hoci je to iba 18-ročná dievčina, okamžite a fantasticky reaguje pri konfliktoch, vždy nájduc správne slová, ako krízovú situáciu riešiť.

A ak niekto, kto si vopred s dieťaťom neprediskutoval dostatočne akýkoľvek problém a neprediskutuje ho ani s nami, ale dovolí si napriek nedostatku informácii neprávom obviniť nevinnú osobu, sa vôbec nepotrebuje diviť, ak reagujem v prvom momente podráždene. A podráždená som teda bola. Mame som stručne oznámila, že ihneď na druhý deň preberiem situáciu so všetkými aktérmi a vyvodím dôsledky.

Samozrejme, že som to i spravila, ale najviac ma prekvapila kolegyňa odvedľa. Zhrozene ma oslovila medzi dverami hneď na začiatku nášho dňa:

- Počúvaj, to čo bolo včera za mamu, čo sem prišla spolu s tebou? Mňa až zamrazil jej chladný pohľad, keď vošla dnu. Tá je ale riadne nesympatická!

Keď to povie práve táto kolegyňa, tak to už je čo povedať. To ona je môj ospevovaný Guru a i vo všeobecnosti neskutočný diplomat. Ale niekedy i ona nechá voľný priechod svojim myšlienkam a pocitom.

A odvtedy každý deň pri odchode spovedám štvrtáčku, či bol priebeh dňa kľudný alebo či sa vyskytlo hocčo neakceptovateľné, čo potrebujeme ihneď riešiť.

Pri zápornej odpovedi už totižto neprijmem v ten deň žiadnu inú sťažnosť po telefóne. Basta! Aj dievčina sa musí naučiť vysporiadať s nepríjemnosťami hneď, ako sa vyskytnú a zoči-voči. Lebo toho zoči-voči sa ona akosi stráni. Asi sa obáva, že by pri tom človek mohol odhaliť viac, než je jej milé. A po niekoľkých informáciach z rodinného zázemia, ktoré som získala od šéfky, keďže mama sa sťažovala i u nej, mám skôr pocit, že dcéra rada manipuluje s mamou. Zneužíva situáciu vo svoj prospech.

xxx

Keď som v obchode objavila túto preglejkovú nádheru, ihneď som zakúpila 9ks (z tých 11, čo tam ponúkali)

Lev, kobra, krokodíl, nosorožec a slon sa mali tentokrát postarať o zábavu chlapcom. A tak som im to i oznámila. Že tentokrát je tvorba určená iba a len im.

Jój, ako sa niektorí hrdili pred dievčatami!

- Katarína povedala, že to je iba pre nás!!!

Rada by som im dopriala viac podobných možností, lebo častokrát mávam pocit, že na 100 dievčenských ponúk pripadá 30 chlapčenských...

Samozrejme, že prvý, kto suverénne sebavedomo diktoval, čo dostane, bol Severan.

- Nie, nie, milí moji - prerušila som diskusiu - jednotlivé preglejky som očíslovala a na papieriky napísala čísla od 1 do 9. Každý z vás si jeden z nich vytiahne a osud rozhodne, čo kto z vás dostane. To je jediný férový spôsob delenia, keďže v obchode nemali deväť rovnakých kusov.

S mojim rozhodnutím sa uspokojili, napodiv nik neprotestoval. A tak som im podelila jednotlivé zvery a okrem Šálku sa všetci usilovne pustili do skladania.