Narodeninový koláč

18.04.2018 10:16

Podšívkin brat je dieťa, na ktoré ešte nedozrel žiaden pedagóg. Rada by som vedela, aký by bol, kebyže ho mám od prvej triedy. Ešte si presne pamätám, čo vystrájal nielen u bývalej kolegyne, ale i v škole. Ku mne sa dostal ako štvrták a priznávam, pri ňom sa riadim radou psychologičky, ktorú dala na predminuloročnom školení jednej ďalšej kolegyni pri skupinovom rozoberaní správania jej vtedajšieho problematického žiaka (arogantnejšieho než bol on som doteraz nestretla a to už som toho veľa stretla - podotýkam, že sa jedná o prvú až štvrtú triedu), ktorého sme si svorne vybrali ako vzorový príklad riešenia konfliktných situácii z praxe:

- Pri niektorých deťoch treba pri dodržiavaní všetkých pedagogických pravidiel iba počkať, kým navždy opustia triedu/skupinu.

Minule mal môj "konkrétny príklad" narodeniny a včera doniesla jeho mama bábovku pre deti.

Jeho prvá otázka, hneď ako prekročil prah dverí, znela, či už mama prišla. Akonáhle zbadal dobrotu, spupne zahlásil:

- Katarína, ja ju budem deliť, ale dám iba tým, ktorým ja chcem. Zvyšok nedostane nič!

- A toto veru nie. Tvoja mama ho doniesla pre všetkých. Ak ja mám akceptovať, že tu mieniš robiť rozdiely, tak ty musíš prijať, že nebude jesť ani zvyšok skupiny a bábovku odnesieš celú nazad domov.

Jeho reakcia nebola ničím novým pod slnkom. Schmatol krabicu a vybehol z triedy von. Z tisíc predošlých skúseností viem, že ak človek nejde za ním, tak zostane urazene sedieť kdesi nablízku. To, čo nasleduje potom, je vždy inovatívnym prekvapením z jeho strany. (Minule kopal viac než pol hodiny do dverí.)

Začala som rozdávať obed a medzi rečou vysvetlila kolegyni, čo sa odohralo. Spýtala som sa jej, či ho náhodou niekde na chodbe nevidí. Vykukla nenápadne von a vraví:

- Sedí na zemi pred dverami a je bábovku.

Zhlboka som sa nadýchla a snažila vidieť to pozitívne na veci: nevadí, veď bola určená na jedenie...

Po chvíli vošiel dnu, pristúpil ku mne a vraví:

- Napísal som si zoznam. Tí, ktorých nemám rád, dostanú bábovku až na samom konci.

Tak som ho pochválila, že sa prekonal a našiel riešenie s ktorým i ja súhlasím.

A sama pre seba si povedala: WAU, nuž s tým som teda naozaj nerátala, hlavne za tak krátky čas!!!