Naslepo

Včera som čosi pripravovala pre deti. Podšívka stála vedľa mňa a pýta sa, či i pre jej brata mám.
- Samozrejme, veď je u nás v skupine. Pre všetkých mám nachystané ... ale to je pekné, že myslíš i na brata!
- Áno, tu v družine áno. Ale doma sa dosť hádame. Vieš, ja som expertka v pokúšaní.
(No to teda. Tento týždeň zasa spustila slzy na gombík, keď sa hádala s nejakým chlapcom, aby v priebehu 2 sekúnd pootočila hlavu ku mne a prešla do širokánskeho úsmevu, lebo reagovala na nejakú moju otázku z úplne iného súdka. Oni sa stopercentne s Južanom našli cez tie ich herecké slzy. Veď vrana k vrane sadá...)
A v pokúšaní - tentokrát mojej trpezlivosti - pokračovala aj pri domácich úlohách. (Včera bol ale zdivočelý okrem dvoch poctivcov kompletný zvyšok.) To je až neuveriteľné, aké extra chyby či čmáranice si ona nevymyslí, len aby na seba upozornila.
- Katarína, stratila som gumu. Môžeš mi prísť vygumovať posledný riadok. Omylom som písala so zatvorenými očami.
Veď áno, všetci občas píšeme OMYLOM naslepo, že?