Nazad v škole

Po týždni prázdnin sa dnes nič svetaborného nedialo ... iba Podšívka si od posledného piatku netrúfa chodiť popri zábradlí. Chodí radšej stredom schodišťa ... toho druhého. Je širšie a bezpečnejšie. Prvému sa vyhýba ako čert svätenej vode. Alebo upír cesnaku. A s bravúrou (alebo je to čisto ženská rafinovanosť?) narúša pevné chlapské priateľstvá. Zhodou okolností si za favoritov vybrala dvoch druhákov, spolužiakov z jedného doposiaľ zohraného štvorlístka "jeden za všetkých, všetci za jedného". Dva na prvý pohľad jasné protiklady. Severského krásavca, blonďáčika s modrými očami a jeho soka - zvodného, exotického mixu z Perzie a Argentíny.
Deň pred prázdninami žiarlil ten druhý. Neviem, ako si s ním zahrávala Podšívka (iba tri moje kolegyne z nej boli "mimo" - zajtra na tímovej schôdzi sa poprezvedám, čo sa to vlastne dialo na tom dvore). On sa normálne zaťal ako pravý, horkokrvný Južan a vo svojej urazenej pýche s nami úplne odmietol komunikovať. Nič nepomáhalo, žiadne osvedčené triky z truhlice starých materí. V istú chvíľu, keď zavolala mama spolužiaka, že si zabudol zapísať úlohy a čo teda majú robiť z nemčiny, som si pomädlila ruky, mysliac si "a teraz ťa mám!" ... ale zjavne som ho podcenila. Naďalej iba tvrdohlavo krútil hlavou a nevydal ani hlásky. Nieto ešte zadania úloh. Na druhej strane nevyzval, našťastie, ani nikoho na súboj.
Dnes zasa trpel jeho blonďavý sok. Nejužanské nátury sú menej zanovité. Zatajil síce dôvod svojho smútku, keď sme sa vracali z dvora do triedy, ale aspoň komunikoval. Že v tom musí mať prsty Podšívka, som pochopila, akonáhle ma kolegyňa vítala so slovami: "Čo sa zasa dialo vonku? Kto dal komu kopačky???" Vraj pár detí vbehlo ku nej dovnútra s podobnými výrokmi a živo diskutovali na danú tému. (Teraz už chápem, prečo sestra Severana istú chvíľu naháňala Južana - a ja naivne potešená, ako pekne sa hrajú - chcela pomstiť súrodenca a neskôr som sama čosi zachytila, ako smutnému bratovi dáva cenné rady do života...)
A ja naďalej usilovne zbieram materiál na telenovelu.

Ale v niečom má momentálny srdiečkový stav predsa len výhodu (teda aspoň zatiaľ, lebo poučená z rokov minulých viem, že i u detí sa láska môže rýchlo zmeniť v presný opak). Každopádne sme ich dnes po dlhom čase dali ako skupinu dokopy na robenie úloh, lebo B.G. vyzdvihla mama o druhej, nuž sa to oplatilo vyskúšať. Kým sa chlapci nezaľúbili do Podšívky, bolo im jedno, kde a ako robia úlohy (rozumej štvorlístok a nekľud, ktorý produkovali). Teraz sú radi, keď s ňou môžu dýchať ten istý vzduch v jednej miestnosti. Neuveriteľné ticho vládlo dnes v tristopäťke! Veď som ich aj na konci všetkých pochválila.