Niekedy ma život prekvapÍ
...ako mnohé brilantne zrežíruje pomimo nás. Je to prenos myšlienok alebo čistá telepatia?
Jeden deň sme s učiteľkou preberali stratégiu, ako ďalej pracovať s B a dnes prišlo nečakané, prekvapivé riešenie/rozuzlenie samé od seba. Lepšie povedané z druhej strany. Včera som jej naznačila, prečo do neho nemá zapájať jeho otca a dnes ... dnes prišla za ňou mama. Mňa sa snažila tiež dovolať, ale práve som sa nachádzala nedostupná prijmu. Požiadala ma preto mailom o termín na rozhovor. Od pondelka kedykoľvek.
xxx
Dnes dostali druháci nazad písomku z nemčiny. Leseprobe.
Tichá voda za mnou dobehla a rozčuľovala sa. Vraj dostala štvorku, lebo si nevšimla, že zadanie s úlohami má dve strany. Hmm. Ako ju poznám, pravdupovediac, zvažujem, či skôr iba nestíhala a tá štvorka ju mrzí, len na ňu potrebovala nejakú vhodnú výhovorku. Predvčerom z časových dôvodov vraj pokafrala - podľa vlastných slov - písomku z matematiky. Nestíhala vyriešiť všetko. Lebo dostali k dispozícii iba "úbohých" desať/pätnásť minút. Neskôr mi triedna povedala, že s kolegyňou vybrali naozaj tie najjednoduchšie možné príklady. Aby sa nemohli sťažovať ani deti, ani niektoré ich príliš aktívne "helikoptéry" (to nepovedala ona, to som si domyslela ja, lebo čoraz viac rodičov si chodí vydupať lepšie známky pre svoje potomstvo, len aby sa dostalo bez problémov ďalej na gymnázium a vyvíjajú tým pádom neskutočný tlak na bezmocných učiteľov). A keď videla, že niektoré ešte nie sú s riešeniami hotové, tak im časový limit veľkodušne predĺžila.
Ale možno sa mýlim a Tichá voda si naozaj neuvedomila, že list papiera sa dá aj otočiť...
Podšívka sa naopak hrdila dvojkou (!). Zaujímavé, že práve ona ten papier otočila! Keby boli všetky domáce úlohy koncipované ako písomka s časovým ohraničením a na známky, asi by ich spracovávala inak. Poctivejšie. Úhľadnejšie. Rýchlejšie a bez zbytočného frfľania. Lebo je od prírody ctižiadostivo súťaživá. Neuvedomuje si však, že raz (už na začiatku tretej triedy) nastane moment, kedy bude musieť pre dobré výsledky pohnúť i zadkom. Teda mozgom. Nateraz sa jej skôr páči provokovať učiteľky.
Potom sa začala rozčuľovať i ona.
- Katarína, predstav si, čo za úlohu sme dostali!!! Máme triede prezentovať nejakú svoju obľúbenú knihu.
- A ty nemáš žiadnu?
- Načo by som mala čítať? Mňa to nebaví. Rozčítaných mám veľa kníh, ale ešte som žiadnu z nich nedočítala do konca. Čítanie je nuda!
- No tak porozmýšľaj, ktorá sa ti z tých rozčítaných páčila najviac a prejdi si ju do konca - navrhla som jej.
- Nezáujem! - mykla pohŕdavo plecom. Že mi vôbec niečo také mohlo priísť na rozum! (Alebo keď nemám lepší nápad, nech radšej mlčím ... :) .)
- Pomysli na svojich tisíc chýb v pravopise. Ver, že pravidelným pozorným čítaním si ho razom vylepšíš.
Veď už v nasledujúcej DÚ (jednalo sa o prepísanie opraveného slohu do zošita) som u nej našla minimálne ďalších 30(!) chýb. Čo je ale horšie, v každom zo slohov druhákov som našla ďalších aspoň päť neobjavených chýb a dokonca chybu v dopísanom slove od učiteľky. To sa potom ťažko s tými deťmi pracuje, keď ich upozorňujem na isté krkolomné miesta a zistia, že v pôvodnom texte ich neobjavila ani učiteľka.
Po x-tej korektúre mi Podšívka podareno-rozhorčene zahlásila:
- Katarína, s tebou je to hrozné! Som si myslela, že si to nevšimneš. Prečo musíš vždy všetko objaviť???
Pozrela som si, aký výsledok dosiahol Afričan. Päťku! Chcela som však vedieť, či sa mi prizná i sám od seba. Hanbil a zdráhal sa zároveň.
- Prečo ti to musím prezradiť? - vyhýbal sa naďalej priamej odpovedi.
Už kedysi som tu písala, že deti sú vedené ku zachovaniu tajomstva, ak nechcú (medzi sebou) prezradiť výsledky. Aby sa šikovnejší nevysmievali slabším. Samozrejme, že jednotkári/dvojkári sa radi pochvália.
- Lebo sme sa aj s pani učiteľkou dohodli, že ťa odteraz budem doučovať. A doučovanie pre mňa znamená, že potrebujem vedieť, kde presne robíš chyby. Aby som ťa na ne upozornila a spoločne sme si prešli ďalšiu taktiku a návrhy na vylepšenie do budúcnosti. Preto musím tvoju prácu bezpodmienečne vidieť. Ak teda chceš pomoc i ty.
Priam som videla, ako sa mu v hlave difúzne rozpína moje jednoduché a zrozumiteľné vysvetlenie.
- P-ä-ť-k-u - sklopil smutne zrak.
- Ok, zatiaľ sme sa nemčine nevenovali spoločne, ale daj ruku na to, že odteraz zamakáme a známka nebude horšia než trojka!
Tentokrát sa nezdráhal podať mi ruku. V očiach som mu popri tom pobadala jemný záblesk radosti.
Tiež nemal vyplnenú zadnú stranu ako Tichá voda, čo ho pripravilo o dosť bodov do výsledného hodnotenia.
xxx
Ak si myslíte, že dievčatá sú neviniatka, tak vedzte, že anii oni nejednajú medzi sebou v rukavičkách. Niekedy sa medzi nimi nájdu i riadne malé "beštie". U kolegyni nado mnou je jedna podobná. Má po chlebe tá, ktorú si vyhliadne za obeť. Už i ja som sa musela zamiešať do pozastavenia jej nekalých intríg, keď som ju náhodne pri nich prichytila.
Moje dievky momentálne skvelo harmonizujú navzájom, ale občasným, drobným škriepkam sa nevyhnú ani ony.
Nasledujúcu príhodu mi prerozprávali prváčky.
- Katarína, Rumuckl sa mi vyhrážala, že mi roztrhá blúzku - sťažovala sa Táčoveľazje.
- ??? - pozrela som na výtržníčku s otáznikmi v očiach a ruky som roztiahla dlaňami nahor, čakajúc na vysvetlenie.
- No áno ... ale ja som jej povedala, aby nebežala tak rýchlo po schodoch hore a aby na mňa počkala. Lebo robí veľké kroky a ja potom nestíham. To má zato, že ma nepočúvala! - bránila sa Rumuckl. Mysliac si, že podobné ospravedlnenie jej prejde. Lebo niekto odmietol skákať (krokovať), ako ona píska...
- Ty ju môžeš požiadať, aby na teba počkala, ale ona nie je povinná tvoju žiadosť vyplniť. Sama sa môže rozhodnúť, či ťa počká a či nie. Ale vyhrážať sa niekomu poškodením jeho vecí u nás v družine nemá a ani nebude mať miesto!
xxx
Dnes mal SWF zvláštny deň. Stránil sa prvákov - inokedy sa s nimi každý štvrtok rád blázni - a sadol si na schody pred triedu. Nechala som ho. Každý z nás raz potrebuje kľud sám pre seba a na neho sa môžem i spoľahnúť, že to nezneužije. Po chvíli som za ním kvôli čomusi vyšla. Zbadala som ho na medziposchodí a začula, ako mu zo schodišťa pod nami nejaký chlapec nadáva:
- Ty tlsté prasa!
Oj, aká zlosť do mňa vošla. Lebo viem, že SWF je vo svojej podstate mierumilovné stvorenie. Cez presklenú stenu som videla, ako sa chodbou mihol ten druhák, čo ho minule škrtil B. Zavolala som na neho menom. Keď deti začujú, že ich dospelí identifikovali, pochopia, že už nemá zmysel utekať.
Neochotne sa vrátil. Ak deti prestrelia, teda sú si vedomé viny, vidno im to na vypúlených očiach.
Spolu s ním sa z chodby vynoril ešte jeden mládenec.
- Čo som to tu počula? - spýtala som sa prísne.
Snažili sa vyhnúť mojmu pohľadu, hrali sa na nechápavých, a tak som im pomohla s oživovaním pamäte.
- Ja som tu začula nejaké osobné nadávky! A tento chlapec tu je najmierumilovnejší z mojej skupiny. On nikdy nezačína žiadne hádky.
(Lebo ho život naučil, že pravidelne budú pokračovať podobným ubližovaním. Pripomienkami ku jeho nadmernej váhe. A to zabolí i tú najsilnejšiu povahu.)
Pozreli (akože) prekvapene na seba. Že ani teraz vôbec netušia, o čom hovorím.
- Kto z vás dvoch povedal - ty tlsté prasa?!? Bol si to ty? - obrátila som sa na ,mne známeho druháka. Keď deťom zopakujete presné znenie vety, väčšinou kapitulujú. Pochopia, že viac sa neoplatí zatĺkať.
- Ja nie! - zvolal prestrašene.
- Ja som to bol - šeptom okamžite zareagoval ten druhý, aby zmyl vinu z kamaráta (čo som mu zasa na druhej strane kvitovala) - ale on sa na nás pozeral!
- A to je nejaký prehrešok? (Tak áno, ak práve chceli niečo vystrájať a zrazu nemohli, lebo mali kúsok nad sebou svedka.) Pokiaľ vám nerobí zle slovne či fyzicky, pozerať sa môže. To mu nik nezakáže. A ty mu teraz podaj ruku a ospravedlň sa!
xxx
Maliarkin brat začína akosi oživovať. Dnes sa správal v družine, akoby pojedol divé huby v kombinácii s poriadne pálivou feferónkou. Teda vzhľadom ku jeho zvyčajnému stavu. No ešte vždy boli jeho prejavy oveľa kľudnejšie než tie podľa vzoru "Šálka", či Afričan a Francúz minulý rok.