Nové žiadosti o zamestnaniE

Včera mi šéfka telefonicky oznámila, že mi preposiela k nahliadnutiu žiadosti dvoch záujemcov o miesto v mojej skupine, aby sme ešte pred nastávajúcimi jesennými prázdninami dohodli prípadný ústny pohovor.

Tá prvá pochádza z Rumunska a je pôvodne učiteľkou cudzích jazykov. Jej žiadosť je (naoko) bezchybná, ale všeobecne sa podobným kandidátom vraví prekvalifikovaní.

Medzi jej vetami som vyčítala vhodne zamaskovanú informáciu, že práve robí na nejakej mníchovskej škole rekvalifikáciu, aby v budúcnosti smela nastúpiť na učiteľské miesto. A nasadila mi červíka do hlavy - ako dlho potom plánuje pracovať u nás? Presne tak som svoje pochybnosti pretlmočíla i šéfke. Že niekoho, kto nás už na začiatku vidí iba ako prechodnú stanicu, nepotrebujú ani deti, ani ja. Je mi jasné, že v živote sa stáva všeličo a nik nevie, kam a kedy ho osud zaveje inam, ale zvykať si každú chvíľu na niekoho nového sa mi tiež nechce. A deti to iba zbytočne rozhádže.

Pri druhom kandidátovi som ihneď po telefóne žiadosť vzhľadom na vek zamietla. So slovami - len to nie! Šéfka sa pousmiala a priznala, že zmluvu s ním podpísať neplánuje, ale i tak mi ju prepošle ku nahliadnutiu.

Musím priznať, že po jej prečítaní som síce nezmenila názor, ale veľmi rada by som dotyčného spoznala. A dúfam, že našu ponuku na záskoky v čase chorôb prijme (tých je naozaj zakaždým neúrekom).

Napriek svojim 79 rokom sa zdá byť neuveriteľne vitálnym a zábavným človekom. V živote toho veľa pracovne dosiahol a nezaháľal ani neskôr na dôchodku. Okrem iného začal písať detské knižky a do minulého (školského) roku pracoval na pár hodín týždenne v ktorejsi mníchovskej družine. Kým ju nezrušili.

Nuž si hľadá niečo nové...

Budem mu držať palce, aby sa pre tie záskoky u nás rozhodol. Nerada by som ho vystavila každodennému stresu u nás, ale rada by som ho stretla niekedy naživo.

-----

Včera som po skončení štvrtej vyučovacej hodiny očakávala druhákov, no prišla iba Tichá voda a už odo dverí hlásila:

- Afričan, Francúz a Podšívka sa na vyučovaní tak pobili, že teraz musia zostať po škole s pani učiteľkou. Dokonca nám kvôli nim odpadla posledná hodina telesnej výchovy!

Myslím, že nastávajúce prázdniny im prídu naozaj vhod.

V poslednom čase mám i ja problémy s Podšívkou. Pri každom konflikte sa vrhá na protivníka ako zúriva levica.

Keď som jej minule dohovárala, povýšeným tónom zahlásila:

- Mama mi povedala, že ak mi niekto bude ubližovať, mám mu to vrátiť!

Asi si budem musieť pohovoriť s rodičmi, ako by (ne-)mali voliť niektoré slová pri svojej výbušnej dcére, lebo ona určite nie je z tých, ktorým je ubližované.

---

Včera bol opäť Šálka posledný pri úlohách. Okrem písania L mali vyfarbiť dopravné značky a nalepiť ich ku správnym obrázkom. Ja si nepomôžem, ale keď sme sami dvaja, on je božský. Nemá nikoho z detí, pred kým by šaškoval, a tak sa rozprávame.

Omylom vyfarbil semafór pre chodcov naopak a keď som ho na chybu upozornila, začal sa podarene smiať, chytil sa za hlavu a zachraňoval situáciu otázkou:

- To čo som spravil? Dokážeš to vygumovať?

Nejako sme sa vrámci rozhovoru dopracovali i ku jeho štyrom bratom, a tak sa ho pýtam, s ktorým si najlepšie rozumie.

Múdro sa na mňa zahľadí, nakloní hlavu doboku a odpovedá:

- Predpokladám, že nemáš na mysli toho najmladšieho, ale iba ... - a vymenoval zvyšných troch.

- Predpokladám, že ten najmenší väčšinu dňa zatiaľ prespí, čiže áno, myslím iba zvyšok manšaftu.

Nachvíľu sa zadumal a potom spomenul druhého v poradí.

- S ním sa najviac hrávam. Futbal. A hoci mi dosť nadáva, neverím, že to vraví vážne. To on iba tak... vrámci hry.

A smiala som sa i minule, keď som mu povedala, že som po prvýkrát videla ich bábätko, lebo mama s ním dobehla do školy.

On iba ťažko zavzdychal a doplnil informáciu:

- No zasa musela prísť kvôli nášmu druhému. Ustavične v škole vyvádza a ona potom musí pravidelne chodiť za učiteľkami na pohovor.

Ponosoval sal síce on, ale v skutočnosti výberom slov a doplnkovým vzdychaním podarene a verne kopíroval niekoho z dospelých.

Inak je zaujímavé, ako Šálka ako tretí z rodinného poradia zaujíma "útočno-obrannú" pozíciu preventívne i vrámci družiny. Žiadne iné dieťa nemá v repertoári toľko viet ničivého, ubližujúceho charakteru (ako niekoho zmárni a pod.) a buchnátov poruke pri rozhovore s inými ako on. Spolužiačky pred ním často utekajú s odôvodnením, že im svojimi hrubými slovami naháňa strach.

On, tuším, dokáže normálne rozprávať iba so mnou, keď nik nie je nablízku (vo mne nevidí konkurenciu rovesníkov či súrodencov, s ktorou by musel bojovať o miesto na výslní). Zatiaľ. Dúfam, že o rok sa jeho repertoár posunie správnym smerom.