O sporovlivej Katke

... alebo jedna milá príhoda spred 23 rokov.

Bola som vtedy inštruktorkou v letnom stanovom tábore v Slovenskom raji a s Mirkou sme dostali pridelený oddiel najmenších deťúreniec. Dodnes mám v pamäti niekoľko z tých zlatíčok.
Jednou z nich bola i 5-ročná Katka, na tábore mala prezývku Srdiečko. Ako jediná zo zúčastnených ešte nechodila do školy a v tábore bola so svojim o rok-dva starším bratom.
V jeden deň sme sa vybrali na návštevu neďalekého mestečka a táto bola v každom tábore už tradične spojená aj s menším nákupom darčekov pre najbližších rodinných príslušníkov.
Deti dostali inštrukcie k nákupu a Katka išla so mnou. Aj ona chcela za každú cenu kúpiť mamine a tatinovi vhodný darček plus pre seba nejakú maškrtu a jej najdôležitejšou podmienkou bolo, že to nesmie stáť príliš veľa, teda že jej musí ešte aj veeeeľa peňazí zostať. A ja som jej pri tom mala pomôcť.
Brázdili sme spolu obchod zľava doprava a naspäť, od pokladnice až po sklad, vyberali, zvažovali, porovnávali pod heslom "aj ovca by mohla zostať celá, aj vlk by mal byť sýty", Katka sa vždy nezabudla spýtať, či jej ešte naozaj veľa peňazí zostane, ja som pritakala, že áno...a zakaždým ju pochválila, ako rozumne a dobre vyberá, až sme sa konečne spoločnými silami prepracovali k výsledku, s ktorým sme boli obe spokojné, a tak sme sa vybrali k pokladnici zaplatiť.
Katka položila svoj úlovok hrdo na pult, ja som bola šťastná, že sme vynikajúco splnili všetky jej podmienky a teta predavačka sa tešila, že bude obrat  teda nie priamo vďaka Katke, ale vďaka celému oddielu...
Nahodila všetko do kasy, vzala podávané peniaze a vydala späť zvyšok.
V tom momente Katka pozrela zhrozene na mňa a rozplakala sa.
Rýchlo som vložila veci do tašky, vyšla s ňou pred obchod a pýtam sa: "Katka, preboha, čo sa ti stalo, prečo plačeš?"
"Aaaale...(vzlyk)...keď, keď ty si mi...(vzlyk) povedala (vzlyk), že dostanem ešte veľa peňazí späť (vzlyyyyyk) a teta mi dala IBA dva peniazeeee ..."
V jej maličkej hlávke totižto ešte neexistovala priehradka sčitania, odčítania - pre ňu "veľa" vtedy znamenalo dostať radšej 10x10 halierov ako 1x1 Kčs.
(Myslím, že mojim dodatočným vysvetleniam vtedy absolútne nedôverovala. )