Občas si myslím, že som bosorka

Pred pár dňami sme boli na dvore, keď ku mne dobehol Afričan a cez drkotajúce zuby pretisol prosbu:
- Katarína, môžem ísť hore? Mne je strašná zima...
- No to vidím, veď sa celý trasieš!!! A preboha, prečo máš takú tenkú prechodnú bundu v decembri?!? Zajtra si donesieš poriadnu a uvidíš, že ti zima nebude.
Pozrel na mňa tými svojimi kukadlami, akoby som od neho žiadala zniesť zlaté vajíčko a smutnoprekvapene zahlási: Ale ja žiadnu inú bundu nemám...
Ach bože, niečo ma pichlo pri srdci, a tak som včera - ja, bosorka - vbehla do obchodov a v tom poslednom z naplánovaného okruhu sa v detskom oddelení na mňa usmievala veľká tabuľa s oznamom: iba dnes 20% zľava na detské bundy. A posledné dva (už raz zlacnené) kusy v sume, ktorú som si stanovila ako maximum. Aj tá moja neexistujúca, imaginárna metla sa potešila, tak dúfam, že to moje živé striebro už nebude musieť mrznúť!