On ma bijE!!!

"...a ja som sa s ním chcel iba hrat!" stazoval sa doma Benedikt mame. A ta nelenila a napisala mi este v ten den mail, ze ci o tom nieco viem. A ja som nastastie vedela.

Tak som si vzala druhý den Benedikta bokom. Lebo i jeho mama je skalopevne presvedcená, ze on je pravidelne vsade nevinne, ale opak je pravdou.

"Benedikt, vcera som bola svedkom vasho sporu. A vecer mi pisala tvoja mama. Lenze pribeh, co si jej porozpraval, sa odohral trochu inak. A teraz sa ti pokúsim vysvetlit, co sa vlastne stalo, lebo ako vidim, jeho vcerajsie riesenie nebolo postacujuce. Aspon teda pre teba nie."

Pozeral na mna vystrasenými ockami. Má ich modré ako nebo a v podobných situáciách vzdy na mna hladí, akoby ho uz odvádzali na popravu.

"Pozri, je pravda, ze ta Frank udrel, aaale... Frank sedel na zemi s Ottom a Clarou a o niecom sa bavili. Ty si prisiel zozadu a Frank ta nezbadal, lebo bol zabratý do rozhovoru. To, ze sa s ním chces hrat nahanacku, sa dá povedat i inak, predovsetkým sa ale najprv musis spýtat, ci chce hrat i on. No ty si mu nedal ziadnu sancu a surovo si ho trafil flasou po hlave, ze "si to!" Na jednej strane si ho vylakal, ale zároven si mu i ublízil. Jeho reakcia bola spontánna. Údery síce nie sú riesením, ale v tomto momente to bol moment prekvapenia. Takze on ta nebil, on sa iba bránil."

"Aha," potriasol blondavou hlávkou a ja som dúfala, ze stíha vnímat vsetky vety, hlavne ich zmysel.

"A dnes sa stalo nieco podobné. Vysli ste po vyucovaní z triedy a ty si zozadu priskocil ku spoluziakovi, ktorý ta takisto nevidel, schmatol si ho pod pazuchy a ja som si myslela, ze z neho dusu vytrasies."

Benedikt si spomenul na scénku a zacal sa usmievat. "Ale jemu sa to pacilo..."

"A to ako vies, ved sa ani nadychnut nemohol! Benedikt, ty mas silu, ale musis si dvakrat premysliet, ako ju pouzijes a ci to druhého, nebodaj, nebolí, hlavne ked si vyberies mensie deti... a zároven ich nesmies prekvapit od chrbta. Ked nieco od nich chces, pozeraj im do oci. V opacnom pripade sa moze zopakovat prihoda zo vcerajska a niekto ta v sebeobrane udrie."

"Mhm."

Netrvalo prilis dlho a este v ten den sa zasa ku niekomu priblízil nebadane zozadu. Práve ho chcel zdrapnút svojim známym zapasníckym chmatom, no v tom okamihu sa nám stretli oci. Na chvílu sa zarazil, potom pokýval hlavou, ze si spomenul ... a s úsmevom neviniatka sa rozbehol iným smerom.

Mamu som stretla o pár tyzdnov neskor. Mam pocit, ze na ten mail uz davno zabudla. Zarazene pocuvala moje vysvetlenie, z ktorého sa dozvedela celú pravdu. Podarilo sa mi ho podat tak, ze nemala v danom momente ziadne pripomienky a slubila, ze sa so synom porozpráva...