Ona je v tom niekedy i nevinne

Podšívka dopísala úlohu a podáva mi papier. Hneď zbadám, že kolonka s menom je prázdna.
- Ešte sa podpíšeš a papier môžeš odložiť.
- Ale ja neviem, ako sa píše moje meno.
Už vykrivujem ústa do grimasy, nech na mňa s takými výhovorkami nechodí, keď ona previnilo zahlási.
- Ale Katarína, ja naozaj neviem ako sa píšem. Odkedy sa mama s tatom vzali, volám sa po tatovi.
A vtedy mi docvaklo - veď to bolo to jej veľké prekvapenie pred Vianocami, ktoré nesmela nikomu povedať, hoci ju priam neskutočne svrbel jazyk.
- Ok, ako sa volá tato? Možno to spoločne dáme dokopy.
Zašveholila typicky talianske meno a ja som musela priznať, že tentokrát zostane papier nepodpísaný ... než by sme meno omylom skomolili na nejaké nevhodné či hanlivé talianske slovo.